DĚTI KAPITÁNA MORGANA * Mami, proč jsi nezůstala v Africe (recenzia CD)

Hukot zo suterénu. Veľkomestský underground. Úplne rovnako to znelo koncom šesťdesiatych z pivníc, garáží, spoza stiahnutých hrdzavých roliet dávno zavretých obchodov. Vtedy sa tomu hovorilo bigbít. Čo malo ruky, bubnovalo, alebo trápilo gitaru, čo malo hlas, revalo. Že ako, bolo vedľajšie. Trochu z nasratosti, najmä ale z bujarosti. Vzory boli, veľké, vonku aj doma, kopírovať bolo koho. A pár kamarátov malo aj oné, básnické črevo a skladateľské nutkanie, mohlo teda dôjsť aj na vlastné. Pustite si album Detí kapitána Morgana z Brna Mami, proč jsi nezůstala v Africe, a máte taký podzemný bigboš-androš v kocke aj v kvádri. So všetkými prímesami, ktoré doň postupne zvonka prenikali - na prvom albume S rozkoší vylizuju omáčku (Guerilla Records 2013) si DKM sami dávajú nálepku „autsajdr pop“ -, so všetkým tým suterénnym hudobným smradom a špinou, s odvodenými - kdesi, kedysi od kohosi - riffmi, melodickými a rytmickými postupkami, ale tiež s neodvodenou srandou, ležérnosťou, nadhľadom, a najmä stále aj s chuťou zarevať si to svoje len po svojom.
Bradatý frontman kapely, „Big Fat“ Jaroslav Záděra svoj dvojtónový spev len zriedka rozšíri na trojtónový, jeho chraplák ako z dobre vysmoleného suda však dokáže vyrevať texty dvorných básnikov kapely Pavla Homéra Ambroža a Milana Kozelku kongeniálne. Navyše sa na pódiu medzi civilnými kolegami veľmi efektne vyníma v úbore plavčíka z Rozmarného léta, niekedy kombinovaného s výstredne blyštivým zlatým sakom. Predtým, okrem iného, hrával na bicie v kapele Idiot Crusoe. Texty oboch, dnes už nežijúcich, básnikov brnianskeho podzemia sú úderné, názvy piesní detto: Ústavní lesbičky v kožených bundách, Jarní osahávání mladistvých, Sýr roste na smetišti, Ozdravné gumové projektily… i tá, podľa ktorej bol nazvaný album. Autorom hudby je šéf  kapely Ivan Manolov. Namiešané je to tu zo všetkého možného – od tvrdého punku cez zjemňujúci džezový opar až po zvučkový seriálovo-spartakiádny motív. Všetko však pevne spojené do tvaru, ktorý už sa trochu vymaňuje z jednoznačne podzemného zvuku a odéru, značke bigboš-androš však stále robí dobré meno.
 

***1/2

GACO NOVOMESSKÝ

Článok patrí k časopisu: