Už názov nového albumu Midi lidi naznačuje, že sa tu bude hrať so slovíčkami. Ironicky i infantilne, s gnómovými presahmi i dadaisticky, s rýmami gramatickými i bohatými a hlavne tirádovými. Úsporné melódie, často nad jedným tónickým akordom, dávajú vyniknúť jednak tejto slovnej hre, jednak elektronickej zvukovej farebnosti a rytmike. Šliape to od začiatku do konca, kapela vám nedá vydýchnuť, akoby práve hrala festivalový set.
Motív mora na obale, opakujúca sa téma vody v piesňach a pravidelne prichádzajúca nareverbovaná gitara lákajú k pomenovaniu surf electro. Ironický nadhľad a minimalizmus zasa môžu pripomenúť českú novú vlnu z druhej polovice osemdesiatych rokov.
Z vysielania eFeMka už môžeme poznať skladbu Lux s chytľavou sebairóniou v texte: „Tak už si ukliďme/ten duševní bordýlek/vezmeme Lux/a budeme sát...“ Uchytili by sa určite aj Volám, Rande s přírodou, Ten bonbón, či Žižla.
****1/2
ŠTEVO ŠANTA