NÁVRATY DOMOV * Kaviareň Viola * Prešov 4. X, 5. a 8.XI. 2016 (reportáž)

To, čo je v dnešnej dobe masovou záležitosťou, nemá s umeleckými hodnotami väčšinou nič spoločného. Náročnejšia forma komunikácie však nikdy nebývala masovou. Priepasť medzi komerčným, v zmysle ľahko dostupným, zábavným, odľahčeným, a nekomerčným, teda adresným, kritickým, vyzývajúcim, hľadajúcim, provokujúcim, reflexným, je stále väčšia. Prvá fáza projektu „Návraty domov“ sa snaží byť prienikom k prinášaniu zdanlivo okrajovej témy, zdanlivo neznámych ľudí, do priestoru umeleckej kultúry prístupnej všetkým, ktorým je blízka hudba. Prvými troma predstavenými umelcami boli totiž slovenskí hudobní skladatelia žijúci v zahraničí.

 


Iris Szeghy

„Návraty domov“ sú sériou moderovaných večerov so slovenskými umelcami, ktorí dlhodobo pôsobia v zahraničí. Spoločnou črtou umelcov, ktorých cyklus prezentuje, je skutočnosť, že každý z nich sa k rodnej krajine hlási, udržiava s ňou profesijné alebo osobné či rodinné kontakty. Zároveň ho s domovom spájajú spomienky, ktoré rovnako môžu byť inšpiráciou
k tvorbe. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že každý z prezentovaných skladateľov zaznamenáva živý záujem zahraničných interpretov, poslucháčov i odbornej kritiky o svoju hudbu. Jej propagácia sa na Slovensku, žiaľ, uskutočňuje len v obmedzenej miere.

 

Súčasťou každého z večerov je koncertné uvedenie vybraných skladieb z komornej tvorby týchto autorov spolu s videoprojekciou vo forme dokrútky, ktorá autora priblíži v inom ako len profesijnom svetle. To všetko sa uskutočňuje v novozaloženej literárnej kaviarni Viola v Prešove a ide o, svojím spôsobom, popularizačné podujatie, určené širšej verejnosti v rámci regiónu, ktoré prezentuje umeleckú tvorbu ako špecifický druh tvorivej činnosti.

V prvej fáze, ktorú finančne podporil Fond na podporu umenia, išlo o tri večery, ktoré boli venované trom skladateľom: Iris Szeghy, Olge Kroupovej a Alexandrovi Mihaličovi.
 


Oľga Kroupová

Prvý večer, 4. októbra 2016, patril skladateľke Iris Szeghy, rodáčke z Prešova, absolventke kompozície na VŠMU, ktorá pôsobí v zahraničí od deväťdesiatych rokov a od roku 2001 žije a pôsobí vo Švajčiarsku. Skladateľka prezradila detaily o svojej doterajšej profesijnej ceste, inšpiračných zdrojoch pre tvorbu a viazanosti na kultúrnu klímu vo Švajčiarsku i u nás. V programe odzneli tri hudobné vstupy: výber z klavírneho cyklu Poďme do ZOO (interpret Jakub Krafčík, ZUŠ Kežmarok, ped. vedenie Ivana Abtová), skladba „Canticum“ pre akordeón v podaní Petra Katinu, a v slovenskej premiére skladba „Folclorico“ vo verzii pre klarinet a akordeón v podaní Martina Mosorjaka a Petra Katinu.

 

Druhý večer cyklu, 5. novembra 2016, bol venovaný skladateľke Oľge Kroupovej, ktorá pôsobí v Nemecku. Zazneli skladby piesňového cyklu na text Mily Haugovej „Praláska“, ktoré interpretovala popredná mezzosopranistka čilsko-talianskeho pôvodu Catalina Bertucci s klavírnym sprievodom Miroslava Kroupu, klaviristu, skladateľa a pedagóga Konzervatória
v nemeckom Detmolde.

 

Tretí večer, 8. novembra 2016, patril skladateľovi Alexandrovi Mihaličovi a koncertnej prezentácii jeho tvorby písanej pre akustický nástroj a elektronický prístroj Sampo, ktorého je autorom. Počas večera vystúpila flautistka Nataša Kötelesová, ktorá zahrala úryvky zo skladby „DNA“ pre flautu a Sampo. Alexander Mihalič navštívil prešovskú Violu už v auguste, kedy sa konalo sprievodné podujatie cyklu – prednáška a interpretačný workshop. Skladateľ v rámci nich priblížil fungovanie inštitútu Musinfo vo francúzskom Saint-Etien, kde v súčasnosti pôsobí a zároveň predviedol možnosti interpretačnej práce so Sampo.


Alexander Mihalič

 

Záujem o umelcov, pôsobiacich v zahraničí, znamená pre cyklus návratov domov dlhodobú perspektívu, k prezentácii skladateľov plánujú usporiadatelia pribrať aj hudobných interpretov, žijúcich v zahraničí, a tiež výtvarníkov, fotografov, architektov a predstaviteľov ďalších umení. Organizátorom podujatia je Občianske združenie Šušľavá mušľa, ktoré vyvíja od roku 2003 svoju činnosť v umeleckej, výchovnej, vzdelávacej a kultúrno-osvetovej oblasti.

 

TATIANA PIRNÍKOVÁ, DUŠAN PAPP

 

 


Sampo

Článok patrí k časopisu: