Johny Štefeček vyslal už v poradí druhý signál svojho projektu Poetry in Telegrams s názvom Melancholy. Po prvotine Phases je tu ďalšie EP tohto medzinárodného projektu. Do spolupráce boli tentokrát prizvaní Paul Antonio Ortiz (bicie) a Jørgen Munkeby (saxofón) do skladby Breathing. EP-čko obsahuje štyri skladby a jeden video bonus STARGAZING. Prvý singel Breathing mi zodvihol obočie. Otvára ju totiž jazzy freestyle Munkebyho saxofónu, ktorý príjemne prechádza do minimalistickej geometrie skladby. Breathing vie zaujať a má veľmi lyrické čaro, no popravde sa mi ako poslucháčovi pýtalo saxo prekvapenie počas skladby. Zámer tejto skladby mi je jasný, no skvelá úvodná kapitola pre mňa akosi nezostala zodpovedaná. Inštrumentálna dvojka Relationship dynamics je príjemný mediátor do pokračovania príbehu, ktorý začal v skladbe Breathing a sínusoidne prešiel do trojky If, ktorá posúva myšlienkové pochody tejto melancholickej zastávky. Posledná skladba Bulgakov neprináša také to „Grand Finale“. Je to otvorený koniec tejto makroštruktúry a vo mne vyvoláva dojem, že uzatvorenie Melanchólie nie je finálne. Vzbudzuje to nejasné obavy, či to bude pokračovať, alebo je to všetko. Musím priznať, že tieto minimalistické alternácie dokážu prekvapiť. Spojenie s dobrým vizuálom, ktorý v sebe nesie fetiše Fibonacciho, geometrie a steampunku sú presvedčivé. Na záver video Stargazing. Predtým Miracles, Romeo and Juliet a teraz Stargazing sú ukážkou, že sa to dá inak a invenčne. Finálne musím uznať, že ma Melancholy baví viac, než Phases a v hodnotení do desať dávam číslo 1, 1, 2, 3, 5... veď viete.
TOMÁŠ ILEČKO