Pod hlavičkou Pavlík Records vyšiel koncom roku milý, útly, ale obsahom bohatý a cenný titul. Slovenské ľudové uspávanky (SĽU) sú nosičom notovým aj hudobným. V knižočke a na dvoch CD je pre vás pripravených takmer štyridsať uspávaniek.
Národ, ktorý si uvedomuje význam výchovy novej generácie a venuje sa jej, nebojuje o svoju identitu, ale si ju utvára a upevňuje. Každoročne máme na pultoch množstvo projektov pre deti, z ktorých po vypočutí vykúka čertík kalkulu. Prežiť chce každý a tvorba pre deti je lákavá ako letné hity či vianočná produkcia. SĽU nemajú za ambíciu súperiť s nadprodukciou detských samohrajok. Samohrajok, ktoré sa schovávajú za detský didaktizmus a niektoré sa nesnažia ani o to. SĽU sú na počúvanie veľmi náročným titulom, určeným pre tých najnáročnejších poslucháčov, pre najmenších z najmenších.
Autorom projektu je Štefan Molota, známy nielen v kruhoch ľudovej hudby. Je významný hudobný interpret, primáš, virtuóz a aranžér ľudových piesní, niekdajší a dlhoročný koncertný majster Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Verejne sa veľmi neprezentuje. Za jeho aktivitu hovorí spolupráca s hudobnými súbormi, aranžérska pomoc a patronát pod mnohými nahrávkami. Z posledného obdobia je podpísaný pod album FS Technik z Bratislavy (Z albumu, 2013), s Jozefom Nitrayom pripravili a spracovali ľudové piesne z Veľkej Mane (Už vyšla hviezda, 2012; Na kopečku balzamovom, 2013). Piesne z Mane sú súčasťou širšieho projektu Zabudnuté piesne (2014). Hudobné jadro zo Zabudnutých piesní tvorí základ muziky a interpretov SĽU. Uspávanky sú teda pokračovaním skladateľsko-aranžérskych projektov Štefana Molotu.
V porovnaní s Antológiou moravskej ľudovej hudby (2011 – 2015, Indies Scope) majú SĽU jedno plus – spevník. Spevník, ktorého zvukové nosiče sú nutným doplnením. Bez nahrávok sa len zo zápisu v dialekte, bez určenia lokality pôvodu piesne, ťažko pristupuje k interpretácii. To, čo SĽU výrazne chýba, je samotný anotačný popis, čo je na škodu veci. Antológia zakaždým disponovala širším popisom tematiky, súborov a interpretov. Poslucháč sa rád započúva, hudobník zaintonuje, ale ani jeden sa veľa nedozvie. Kratučká úvaha autora je len vstupnou informáciou do tematiky, ktorú si publikácia o uspávankách vyžaduje.
Uspávanky, najintímnejší poetický monológ matky ku dieťaťu, si vyžadujú krehký prístup k interpretácii. Hudobne uchopiť žáner, ktorého základ je a capella spev matky, je neľahká úloha. Skôr by sme našli ihlu v kope sena ako uspávanky na rôznych nahrávkach folklórnych súborov. V zborovom speve živelnom, oduševnenom alebo od srdca úprimnom sa „skryje“ slabší spevák. V uspávankách počuť to najtichšie a najláskavejšie – dych matky. Mužský element je na nahrávkach zastúpený len v Komornom orchestri pod vedením Štefana Molotu (Molota, Oťapka, Horníček, Gonda, Budinský) a dopĺňajú ho flauty a píšťalky Martiny Mestickej a harfa Kataríny Turnerovej. Práve harfa dodáva uspávankám artificiálnosť, štipku duchovného rozmeru a detskej krehkosti.
V jednotlivých piesňach znejú hlasy štyroch speváčok. Margita Jágerová, vedúca katedry etnológie a folkloristiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, spolupracovala s Molotom na viacerých nahrávkach ako aj na projekte Zabudnuté piesne. Molota si pre uspávanky vybral vyspievané a zrelé hlasy speváčok, ktoré majú blízko folklóru nielen hudobne (Turiničová, Zapletalová, Torkošová). Popri sólistkách umocňuje silu nahrávky dievčenská spevácka skupina, dvojhlasy či detský hlások malej Viktórie Molotovej.
Nahrávky vznikali v kúzelných priestoroch Empírovho divadla v Hlohovci. Hoci knižka obsahuje aj krásne fotografie Plicku a Krasla, mohlo sa do obsahu dostať viac. Chýba už spomenutá lokalizácia piesní a odbornejší popis problematiky. Molota je však predovšetkým hudobník, dramaturg, zostavovateľ, upravovateľ s jasnou predstavou o podobe piesní. No i tak sú SĽU zdarným a milým počinom, ku ktorému je dôvod sa vrátiť, prelistovať, vypočuť.
Pavlík Records, vydavateľstvo zamerané na artificiálnu a kvalitnú ľudovú hudbu, vypĺňa projektami Štefana Molotu zdanlivo prázdny priestor reprezentatívneho slovenského ľudového dedičstva.
JURAJ GONŠOR