Hevhetia

Po dlhej pauze vyplnenej populačnou aj tvorivou explóziou jej členov (projekty Adela, Maca a Kapela roka, trio Fiala/Turcerová/Szabó, písanie hudby pre divadlá), sa s novými životnými i muzikantskými skúsenosťami znovu zišli a zohrali, ľudsky aj hudobne.

Edo Klena je naozaj „stará škola, po vašom old skúl“, pamätá, „keď tu ruština povinná bola“, a spieva o tom na ostatnom svojom albume Vata (Hev-Het Tune, 2019).

Sám s gitarou a s kapelami Núdzový východ, Východ a Klenoty vystupuje nepretržite od roku 1986. Vyšlo mu sedem albumov. O tom novom, ôsmom, ale aj o tvorbe a živote sa s ním porozprával Rado Mešša.

CD je zostavené z archívnych nahrávok dvoch spoločných koncertov Mariána Vargu s kapelou Júliusa Fujaka tEóRia OtraSu v Banskej Bystrici v novembri 2002 a v Nitre v máji 2001. 

Provokáciu považujem za veľmi dôležitú súčasť umenia a Vata má ambíciu provokovať, ale nielen to. Je o všetkom, čo sa v čase jeho vzniku dialo okolo nás.

Nie je to jazz, nie je to ambient, moderná vážna hudba, ani čistá elektronika. No v každom prípade je to hudba súčasná, ovplyvnená stavom duše, možno pohľadom zúčastnených na svet.

 Nezáleží ale až tak na počte a zostave, pretože nesmierne intímna Parasomnia s Derlak je rovnako famózna ako najdlhšia a rockovejšia Initial Song zahraná v kvintete.

V slovnej hračke Babokalyps je zakomponovaná prezývka speváčky Barbory Kolárikovej, rovnomenný názov niesla aj skladba z druhého albumu formácie Fairy Tale.

Všetko sú to v podstate balady s úžasnou melodikou šmrncnuté jazzom. Przemkov spev je veľmi istý, príjemný, s perfektným frázovaním. A je jedno, či spieva poľsky alebo anglicky.

Napojení na emočnú a kultúrnu prapodstatu kultúrneho priestoru, z ktorého vzišli, na jeho najdávnejšie korene, čas a priestor, od stvorenia až po dnes.