Ak patríte medzi fanúšikov skupiny Lavagance, v máji budete mať hneď niekoľko dôvodov na radosť. Vaša obľúbená kapela totiž oslávi 10. výročie existencie a užije si ho spolu so svojimi fanúšikmi. Dnes oficiálne predstavuje nový letný singel „Make Me Smile”. Koncom mája predstaví po šiestich rokoch dlhoočakávaný nový album s názvom „Halfway To The Grave”.
Aktuality
Keď sa ozve prvá skladba a spevák začne spievať, je jasné, že tu máme do činenia so zdrojom energie. Rytmika aj gitary majú ten správny rockový grif, spevu nechýba nasadenie, hlasové dispozície ani sebadôvera. Skupina Radix nemá problém s remeslom. Najväčším nebezpečím, ktoré hrozí ich výpovedi je...
Wow, tak toto je Totálny Konceptuálny Úlet! Principiálna, na dreň idúca zvukovo-hudobná improvizácia, naživo, z pódia. Ako ju popísať? Pojem ambient je tu úboho nevýstižný. Možno spôsob, akým maľoval Jakson Pollock svoje abstrakcie, by mohol byť lepšou paralelou...
Pri počúvaní albumu som vnímal inšpirácie ako Deep Forest, Depeche mode, Claus Wiese alebo The Lamb. Myslím, že posledne menované britské duo môže byť vďaka textom s podobnými motívmi, ľahkými éterickými harmóniami uzemnenými prepracovanými beatmi dobrou inšpiráciou.
Jméno VÁCLAVA KOUBKA jsem měla dlouho spojeno pouze s postavou Koloděje, kterého ztvárnil v pohádce Čert ví proč. Náhoda tomu chtěla, a díky za ni, že jsem jej objevila i jako písničkáře, harmonikáře a spisovatele. Teď, když pročítám jeho knihy příběhů a poslouchám jeho písně, souhlasím s Vítem Kouřilem, který o něm říká: „...Václav Koubek je z toho typu kumštýřů, kterým se nežije lehce za žádného režimu a který jednoduše řečeno není ,user friendly’, neboli uživatelsky přátelský pro hlavní média a velká publika…“
Sobota 2.mája sa vo zvolenskom dome kultúry niesla v duchu spomienky na Deža Ursinyho (*4.10.1947 - † 2.5.1995). Na jeho počesť sa vo Zvolene zišla smotánka slovenskej hudobnej scény a uctili si jeho pamiatku benefičným koncertom, ktorého cieľom bolo pomôcť práve deťom postihnutým touto zákernou chorobou.
Za posledných päť rokov Andreas Várady, iba 17-ročná gitarová senzácia so slovenskými koreňmi, svojou účasťou na rôznych prestížnych pódiách medzinárodnej jazzovej scény jasne naznačil, že má namierené do spoločnosti hráčov prvej ligy svetového jazzu. S viacerými z nich (Steve Lukather, Lee Ritenour…) si už aj stihol zahrať - zatiaľ ako zázračné dieťa, s prirodzenosťou a suverenitou vlastnou svojmu veku, no zároveň s hráčskou výbavou a nadhľadom, aké by mu mohol závidieť nejeden jazzový veterán. Svoje nedávne európske turné Andreas zahájil 11. októbra v Bratislave.
História je učiteľkou života. To platí aj pre hudobné dejiny. Kto nepozná svoje dejiny... prednášky hádam stačilo. Zoskupeniu Slovak Tango nejde len o oprášenie farby večne zelených piesní.
Sláva buď nadšencom, ktorí pre nás uchovávajú zvukové záznamy zážitkov prchavých, ak zostávajú iba v našej pamäti. Práva vďaka jednému moravskému (Karel Prokeš) si po viac ako 25 rokoch môžeme pripomenúť koncert Deža Ursinyho a kapely Plus, s ktorou 23. júna 1989 vystúpil vo Valašskom Meziříčí v rámci festivalu Valašský špalíček. Ide o jeden z mála dochovaných „živákov“ Deža vzhľadom na to, že koncertov Burčiaku a Provisoria mnoho nebolo a ešte menej z tých, čo sa dal na ne Dežo prehovoriť, bolo zaznamenaných. Keď som sa o tomto CD z Brnenského vydavateľstva Indies Happy Trails dozvedel a dostal som ponuku o ňom napísať, s veľkou potechou som ju prijal. Nahrávka ma nesklamala! Koncertný program pre festival bol zostavený z (v tej dobe starších) piesní Deža a Ivana Štrpku pochádzajúcich z LP: 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986).
Mnohí ju prirovnávajú k Janis Joplin, možno práve kvôli jej nespútanosti a neskutočnej energii, ktorú dokáže počas koncertu odovzdať publiku. Nielen živé vystúpenia, ale aj štúdiové nahrávky tejto speváčky, skladateľky a multiinštrumentalistky majú...
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 274
- 275
- 276
- 277
- 278
- 279
- 280
- 281
- 282
- …
- nasledujúca ›
- posledná »