Tento článok je voľným pokračovaním príbehu o Bratislavských jazzových dňoch (BJD, jazzáky) z predchádzajúceho čísla Nového Populáru. Predstavujeme v ňom ďalších exkluzívnych účinkujúcich, ktorých nám organizátori ponúkajú ako špeciálny bonus v rámci jubilejného päťdesiateho výročia BJD (* 1975).
Krátke pripomenutie z minulého článku
BJD je druhým najdlhšie trvajúcim hudobným festivalom na Slovensku po Bratislavských hudobných slávnostiach (BHS, *1965). V dobe svojej najväčšej slávy (cca 1981-1991) bol neskutočným magickým happeningom jazzovej slobody za železnou oponou. Spolu s varšavským Jazz Jamboree patril k najšťavnatejším európskym jazzovým festivalom. Jeho história sa stala legendárnou. To, že si festival udržal vysokú kvalitu dodnes, je zásluha jazzových apoštolov Petra Lipu a Pavla Daněka, ktorí festival organizačne vedú prakticky od jeho počiatkov. Faktom však je, že im v tom v posledných rokoch pomáhajú ich dcéry Katky. A Pavel Daněk už naznačil, že tohtoročný jubilejný festival môže byť ich labuťou piesňou, po ktorej všetko prenechajú svojim Katkám. Aj preto chcú päťdesiatiny BJD osláviť naozaj mimoriadnym lineupom. Z tohto dôvodu sa festival presúva späť do Incheby, ktorá má väčšiu kapacitu.
Organizátori jazzových festivalov to dnes nemajú ľahké. Jazz zažíva poslucháčsku krízu. A príčinou nebude nedostatok mladých zručných jazzových muzikantov. Jazzové školy ich produkujú pomerne dosť. Skôr je to následok zmeny spoločenského vkusu a relativizácie hodnôt (veď sa len pozrite s akou produkciou aké štadióny vypredáva Taylor Swift). A to sa týka nielen poslucháčov, ale aj hudobníkov. Dnes je ťažké nájsť medzi mladými hudobníkmi pravých nositeľov jazzovej pochodne, od ktorej sa nová generácia divákov na koncerte dokáže zapáliť tak, ako sa to dialo v 60. až 80. rokoch ich rodičom. Starých jazzových bardov, ktorí to ešte dokážu, je možné spočítať na prstoch rúk. A práve schopnosť organizátorov BJD vytipovať a priniesť na festival mladých oduševnených muzikantov, možné budúce hviezdy s potenciálom ovplyvniť obraz súčasného jazzu a jeho vývoj, je ich najsilnejšou devízou. Aj vďaka tejto schopnosti si BJD dodnes udržal status značkového európskeho hudobného festivalu. Poďme sa teda pozrieť, koho nám prinesú tentoraz.
Americké jazzové spektrum
Účasť už dávnejšie potvrdili trubkár Keyon Harrold (24.10. - fúzia súčasného amerického černošského jazzu, hip-hopu, neo-soulu, R&B a funku) a kapela Knower (26.10. - úchvatný eklektický jazz-funk, indietronica, synth-pop, etc.) bubeníka a multiinštrumentalistu Luisa Colea a speváčky Genevieve Artadi. Sú to skvelé, stále relatívne mladé kapely reprezentujúce opačné póly súčasného amerického jazzového spektra, ktoré dokážu zaujať tamojšiu strednú triedu. Ich profily sme priniesli v minulom čísle Nového Populáru.
Staršiu jazzovú Ameriku budú zastupovať notoricky hviezdni Marcus Miller (25.10.) a Yelowjackets (26.10.). Týchto top reprezentantov jazz-fusion 80. rokov hádam ani netreba predstavovať. A to, že jazz-fusion bude mať čestné miesto v jubilejnom ročniku BJD, potvrdzuje najväčšia hviezda festivalu, jeden z najúžasnejších jazzových spevákov vôbec, Američan Kurt Elling(*1967). Tento veľký, inovatívny a široko rešpektovaný umelec, ozajstný nositeľ jazzovej pochodne, ktorého hlas vám spôsobí husiu kožu aj proti vašej vôli, vzdá v spoločnom koncerte s Yelowjackets poctu legendárnej jazz-fusion kapele Weather Report Joea Zawinula († 2007). Neprichádza mi na um nik, kto by priniesol do jazzu toľko šarmantne lahodných melódií ako Joeov Weather Report. Sú ako modelky Helmuta Newtona. Veľmi sa teším na to, čo z nich Kurt Elling vykúzli.
Londýn
Mladí londýnski jazzmani nikdy nesklamali. Doteraz mám v jasnej pamäti z jedných dávnych jazzákov úchvatné free hard bopové sóla vtedy ešte ani nie 25-ročného neznámeho mladíka z Londýna, ktorý sa volal Courtney Pine... Aj tentoraz bude londýnsku jazzovú scénu reprezentovať mladý, technicky skvele disponovaný bubeník, skladateľ, producent a kapelník Moses Boyd (24.10., *1991). Stelesňuje novú generáciu londýnskych hudobníkov digitálneho veku a je považovaný za jednu z kľúčových postáv tamojšieho jazzového prostredia. Má vynikajúce referencie. Ovplyvňovaný pulzujúcou hyperkultúrou londýnskej megalopoly vmiešava do svojej hudby rôzne žánre a vytvára nové subžánre, ktoré majú najbližšie k nu-jazzu a fusion. Spája v nich jazz, grime (výrazne britský žáner elektronickej hudby, ktorý má drsný, agresívny zvuk), neo-soul, elektronickú hudbu či afro-karibské rytmy.
Už len dlhý výpis ocenení, ktoré stihol získať do svojej tridsiatky, vzbudzuje obdiv. Tu je zopár z nich: Za svoj debutový sólový album Dark Matter (2020) bol nominovaný na prestížnu cenu Mercury Prize. Vyhral cenu MOBO Award za najlepší jazzový počin (2017), a získal cenu Johna Peela "Play More Jazz Award" z Gilles Peterson Worldwide Awards (2016). Vyhral tiež ocenenie Worshipful Company of Music Young Jazz Musician of the Year (2014). Ďalšiu cenu MOBO Award získal v duu Binker & Moses so saxofonistom Binkerom Goldingom. Toto duo získalo aj ceny Jazz FM Awards a Parliamentary Jazz Award.
Nordický jazz
Severská jazzová tradícia je skvostná (napr. Jan Garbarek, Terje Rypdal, Bobo Stenson či Nils Petter Molvær) a spolu s poľskou (Krzysztof Komeda či Tomasz Stańko) vytvárajú svojou špecifickou hĺbavosťou a melanchóliou azda ten najautentickejšie znejúci európsky jazz spomedzi všetkých jeho vetiev. Z hľadiska dramatugie festivalu mi pripadá zaradenie severanov ako výborný ťah - budú skvelou emočnou a obsahovou protiváhou k Američanom a Londýnčanom.
Nordický jazz na BJD bude reprezentovať trio výborných muzikantov vedených významným nórskym klaviristom, skladateľom a producentom Bugge Wesseltoftom (1964). Budú hrať najmä skladby z nového seversky hĺbavého Wesseltoftovho albumu AM ARE, ktorý vyšiel tohto roku. Takto nejako by možno robil svoje minimalistické impresie Erik Satie, keby bol súčasník. Budú hrať aj nové interpretácie známych Wesseltoftových skladieb a tiež skladby ďalších členov tria, ktorými sú Arild Andersen (basa) a Øyunn(bicie, spev).
Bugge Wesseltoft je synom známeho jazzového gitaristu Erika Wesseltofta. Zviditeľnil sa aj tým, že do ustálenej severskej jazzovej tradície, ktorú výborne zmapovala a vyzdvihla vydavateľská činnosť slávneho labelu ECM, vniesol začiatkom 90. rokov nový vietor v podobe nu jazzu. Okrem kompletnej severskej jazzovej špičky hral a nahrával s legendami ako Billy Cobham, Jan Garbarek, Gilberto Gil, Wax Poetic, Eva Kruse, či Mike Mainieri. Skrátka, výborný muzikant s vlastným názorom, takže je sa na čo tešiť.
PS
Nesmieme opomenúť, že veľké svetové mená budú vyvažovať aj tunajší výborní muzikanti v kapelách Lenka Gálisová Quartet - víťaz minuloročného Pódia mladých talentov; Alan Bartus NY Trio mladého talentovaného klaviristu Alana Bartusa (*2001), ktorý sa veľmi úspešne presadzuje v USA, na base s ním zahrá jeho otec Štefan a na bicie Michael Ode - bubeník Kennyho Garreta; Bratislava Hot Serenaders (SK) a susedia z Rakúska Raphael Wressnig & Soul Gift. Viac sa o nich dozviete na stránke https://www.bjd.sk/.
RADO TIHLÁRIK