DANIEL SALONTAY * Startalker (recenzia CD)

startalker

 

Je odvážne spoliehať sa len na hudobné motívy a inšpiráciu. Inšpiráciou bola tentokrát osobnosť Milana Rastislava Štefánika, osobnosť európskeho až svetového významu. Osobnosť natoľko zapísaná do duše Daniela Salontaya (Longital), že keď dostal príležitosť napísať hudbu k filmu o Štefánikovi, neváhal. Škoda, že sa film nakoniec nezrealizoval, no skladby boli už na svete. Tie následne našli miesto v divadelnej inscenácii Masaryk/ Štefánik (Divadlo Aréna, 2018).

Nová hudba bez obrazu, textu, slova či spevu si ťažšie hľadá cesty na zakorenenia sa. Aj preto má Startalker autorské odporúčanie ako soundrack ku pozorovaniu hviezd. Štrnásť inštrumentálnych skladieb sa rozvíja v chronológii Štefánikovho života. Zodpovedajú tomu jednotlivé názvy (BibilonautBelle EpoqueMont Blanc BoleroTahitská Bystrica). Album sa nesie v pochmúrnejších náladách,  v melancholickom šere. Kto štefánikovský kľúč k vnímaniu hudby nepotrebuje, môže ho vnímať kolážovito, podprahovo a vytvárať si vlastný príbeh. 

Z atmosférickej „vesmírnej hudby“ najviac doteraz zarezonoval a mal výrazný poslucháčsky úspech Malý Princ (Henrich a Tedea, 1996), a to vďaka nielen predlohe, ale aj rozprávačstvu Richarda Müllera. Malý princ mal piesne, pesničkovosť, monológy. Startalker stavia viac na poslucháčskej fantázii. Textu a piesni sa zďaleka vyhol, čo je pochopiteľné, malo ísť o hudbu k filmu. Salontay je však melodik a gitarista. Azda preto vyčnieva výrazne vždy jeden alebo dva spevné motívy. Očakávame od hudby ku pozorovaniu hviezd rušenie vlastnej sústredenosti? Po sľubnom ambientnom prológu sa album rozbehne v konkrétnych melodických témach. V prvej polovici albumu absolútnu pozornosť na seba strhne bolero so zvučnou pianolinkou. V druhej polovici je to spojenie hudby tahiti so slovenským folklórom. Startalker sa príliš nerozlieva a nestráca v harmóniách a atmosférach, čo by nebolo na škodu. Je miestami veľmi drsne konkrétny a zároveň nástrojovo pestrý. Z ambientnosti prechádza pomedzi atmosférickú vesmírnu hudbu až k worldmusic. 

 Hodinka počúvania tvorí  sínusoidu pokoja, napätia, uvoľnenia. Počúvanie Startalkera chce byť inšpiráciou ku študovaniu Štefánikovho života. Máme k dispozícii soundtrack, ktorému chýba konkrétny obraz. Poslucháč je prizvaný na jeho dotváranie.

***

JURAJ GONŠOR

Článok patrí k časopisu: