V prvom rade treba uznať, že tento BT gramofón, premosťujúci starý svet kľukových prehrávačov šelakových platní s trúbami sťa kalichy ľalií so svetom bezdrôtových „modrozubectiev“ a USB ripovania pukotavého analógového obsahu do útrob vášho počítadla v čo najvyššom rozlíšení, je krásnym kusom nábytku. Mahagónová doska vo vysokom lesku má v ľavom spodnom rohu hrdý nápis AKAI Professional a mne sa nedá nepristaviť pri spomienke na svoje štúdiové samplery tejto značky. Najprv som mal monofonický S900 so samplovacou frekvenciou 32 kHz, potom S9000, ktorý už zvládal hi-fi sound v CD rozlíšení a mal interný HD s uspokojivou kapacitou pre ukladanie vzoriek plus solídnu knižnicu zvukov od materskej firmy.
Dnes mám na tanieri bluetooth gramofón AKAI BT500 (Premium Performance Belt – Drive Turnable With Wireless Streaming), zostrojený na Taiwane pod výrobným číslom 402. Ako už z popisu vyplýva, má remienkový (gumičkový) pohon, motor mechanicky izolovaný od zvyšku tela, dvojrýchlostnú prevodovku (33 a 45 rpm – šelaky teda nezvláda) a solídne vyzerajúce ramienko s vyvažovacou mechanikou pre antiskating a patričnú gramáž, aby pri výstreloch z artilérie diel v Čajkovského Predohre 1812 nevyskakovala ihla prenosky značky Audio Technica z vinylových drážok.
Prístroj si treba najprv trpezlivo poskladať, čo však netrvá dlhšie než desať minút. Už spomenutá drevená doska presahuje šasi základne, na ktorej sú umiestnené prvky konektivity (vzadu) a spínač párovania BT zariadenia s modrou ledkou a šúlacím potenciometrom hlasitosti vpredu. Na zadnej strane sa teda dajú pripojiť RCA konektory interného gramcového preampu a uviesť ho do funkčného stavu šúpatkom On/Off. Vpredu sa ešte nachádza samica malého 3,5 mm jacku pre klasické káblové pripojenie slúchadiel. Ja som však zvolil možnosť počúvania vinylového analógu prostredníctvom svojich bluetoothových slúchadiel JBL Synchros E50BT. Po kábli som neskôr skúsil „hluchátka“ German Maestro GMP 240 a tiež to nebolo zlé. Do obývačkovej zostavy som gramofón začlenil vďaka zapožičanému gramofónovému predzosilňovaču NAD. Najprv som však skúsil počúvať cez vstavaný akaiovský predzosík a kvalitatívny rozdiel bol zanedbateľný. Hral som cez môj francúzsky zosilňovač Advance Acoustic AX1 a švédske stĺpovky Audio Pro Avanto FS-20 a treba zdôrazniť, že to znelo veľmi solídne. Soundtrack k Formanovmu filmu Muž na mesiaci som si vychutnal aj vďaka tomu, že spev Micheala Stipea mám rád a celé R.E.M. môžem. Vokálna úderka The Manhattan Transfer patrí takisto medzi moje obľúbené a ich dosku, ktorá vyšla v licencii labelu Atlantic ešte za socíku v Supraphone som si cez priložený kábel a USB zdierku naripoval do počítača cez svoj štúdiový prevodník EMU 1820M, ktorý vie až do 192/24. Výsledky boli uspokojivé už od 44.1/16. Počúval som aj nejaké vinyly z labelu GRP a ich elegantný naleštený zvuk sa nestratil.
Za necelých 400 euro je tento skutočne dobre a každopádne drahšie vyzerajúci gramec rozumnou voľbou. Súdobé možnosti ho priblížili svetu digitálnej hudby bez hendikepu konzervačnej pachute a tak sa zberatelia kultových vinylov môžu naďalej tešiť z analógového tepla svojej obľúbenej muziky, archivovať si kópie v kompe a počúvať hudbu z gramofónu kade-tade po baráku. Ja som mal na bluetooth slúchadlá JBL dosah po celom dome a keby som nebodaj na sklonku novembra ešte kosil trávnik, tak by som otestoval aj dlhšie trasy. No a na susedovu zvedavú otázku: „Čo počúvaš?“ by som len lakonicky utrúsil: „Gramofón...“
ANDREJ TUROK