K folklórnemu odkazu sa dá pristupovať rôzne. Od tanečných verzií, spojených najmä so strednou generáciou, svadbami, zábavami, na ktorých sa dá postaviť nejeden hudobný kanál estrádneho typu. Niekde v strede je autentický folklór, držiaci sa tradície dediny, regiónu, miestami festivalovo naškrobený. Od folklóru ďalej, ale iba o kúsok ďalej od world music je atmosferické a éterické pesničkárstvo.
Katka Máliková, Sisa Feher, Ivana Mer - dievčatá, ktoré sa nechávajú unášať hudobnými inšpiráciami, hlboko vžitými od detstva, z regiónu, či prostredí, ktoré ich obklopuje. Ono atmosferické, nadpozemské, krehké, tajomné ba až rituálne mystické badať aj v nahrávkach skupiny Poetica Musica s hlasom Zuzany Eperješiovej, hoci ich tematicky svet je odlišný od vyššie spomenutých.
Hľadanie slobody v hudbe prostredníctvom folklóru. Tak by sa dala nazvať cesta Katky Málikovej (Polomka) k debutu. Detské začiatky vo folklórnom súbore, štúdium na konzervatóriu, umiestnenia v Demovnici, príprava piesní, pesničiek, spracovanie folklóru s kapelou Katka a Kamaráti. Z Kamarátov sa stal Ansámbel. Z pôvodných členov zostali flautistka Katarína Turčinová (Brezno), huslista Andrej Turčin (Polomka) a akordeónista Ondrej Druga (Banská Bystrica). Drugov hlas je súčasťou poslednej skladby (Ej, už som prešiov), ktorá je nečíslovaná, uvedená ako bonus a uzatvára folklórny námet albumu. Druga je, tak ako Máliková, folklorista, venuje sa folklóru ako tanečník (Lúčnica) a muzikant. Zostavu dopĺňajú druhá huslistka Žaneta Mariňáková (Tarnov), klaviristka Klaudia Kosmeľová (Klin), kontrabasista Janko Tomek (Padin – Srbsko). Napriek mnohým menám, pestrému obsadeniu nástrojov, zvuk album plynie v jednej hudobne zahmlenej atmosfére.
Úvod albumu patrí ľudovej piesni Pustvopol, v ktorej je použitá originálna nahrávka FS Telgárt (Telgárt hrá a spieva, 1994). Nádherný zbor trávnice predznamenáva zaujímavé počúvanie, kde folklór bude dominantný. Pustvopol je archaický názov pre Pusté pole. Ide o časť chotára v obci Telgár. Inšpirujúcim zdrojom nahrávky je oblasť Šumiac, Telgárt, Pusté Pole, konkrétne piesne z Polomky, Heľpy, Tŕnia, Bacúcha.
Počas albumu sa folklórne autentično vytráca, dostáva viac priestoru elektronika, experiment, hudobný minimalizmus blízky k rituálnej a magickej hudbe. Každú z piesní obaľujú a zahaľujú ambientné prvky. Kontrastne vyznieva umiestnenie detskej ľudovej piesne medzi piesňami s tragickými až hororovými námetmi. Tieto desivé a temné témy folklóru sú pre mnohých ešte stále nepoznanými a neobjavenými. Katka ich prináša v éterickom vyrozprávaní, nechce nimi šokovať, skôr vtiahnuť poslucháča do ich tajomnej atmosféry.
Do popredia sa miestami dostávajú raz Katkine autorské skladby, inokedy album hreje, páli a vanie folklórom (Bulo bi nám bulo, Kolo nás, Dínom, dánom). Ľudové námety znejú a ozývajú sa z pozadia, nevytrácajú sa celkom z albumu a držia tak jeho archetypálnu náladu. Pri počúvaní cítiť neistotu, dilemu, či sa rozhodnúť pre svet ľudových či autorských piesní. Plným dôkazom toho je pieseň Krehká láva. Hoci titul a teda aj singel, a aj záverečná skladba udierajú na strunu world and etno, osem skladieb hovorí v prospech autorských počinov.
Debuty mladučkých víl sa objavujú nie celkom nezávisle od príčin a náhod. Ivana Mer a Katka Máliková sú kamarátky, spoločne krstili svoje debuty, koncertovali, napriek rozdielom, ich kritici radi spájajú. Taktiež sa pri počúvaní Pustvopolu akosi automaticky vynárajú asociácie s dávnejšími „mužskými“ folklorprojektami. Michal Štofej s Hudbou z Marsu, Miro Žiarislav – Švický s Bytosťami reprezentujú nielen mužský, popovejší, ale hlavne úplne iný generačný pohľad na folkové či experimentálne spracovanie autentického folklóru spred viac ako desaťročia. Až s Katkou Málikovou sa objavil dôvod započúvať sa do žánru, označovaného ako nová world music.
Album Pustvopol je zaujímavé, miestami príjemné, miestami mrazivé počúvanie, pri ktorom folklór je inšpiráciou a zdrojom. Katka Máliková a Ansámbel nahrali album, ktorý má šancu pritiahnuť svoju generáciu ku koreňom, tradíciám, pohoriam a vetru.
JURAJ GONŠOR