LIBERTATEM ENSEMBLE * Hiawatha (recenzia CD)

hiwatha
 

            Je to neobyčajný album s neobyčajným názvom a v neobyčajnej zostave. Hiawatha - pripomína mi to krkolomné názvy modelov jednej veľkej automobilky. V tomto prípade je to však inak. Najskôr bola hudba, potom názov a celková filozofia albumu. Meno slávneho indiánskeho náčelníka sa ale celkom hodí k hudbe, ktorá mi hrá v slúchadlách. 

            Spolok Libertatem Ensemble zahŕňa medzinárodnú zostavu, ktorú známi protagonisti, Robo Posliš a Martin Sillay dali dokopy. Dopĺňa ich pravidelný sideman Nikolaj Nikitin na saxofón, z Maďarska výborný trubkár Kornel Fekete-Kovács, Nenad Vasilic zo Srbska na basgitaru, Jancsi Rigó jr. z Maďarska na klávesy a na bicie Marián Ševčík. Na spoločných nahrávacích sessions vznikala hudba, ktorá je niekde na pomedzí Briana Ena, Nicka Cavea a Davida Bowieho. Nádherné gitarové a syntetizátorové plochy vhodne oživujú obidva plechy. Hudba je neuchopiteľná, ako duch Hiawathu vznášajúci sa v povetrí. Tu zvýskne, tu zareve, dostane sa do extázy a potom sa opäť ukľudní a buble. Vzletné bicie tomu dávajú formu. Nie je to hudba pre bežného poslucháča. Nie je to jazz, hoci „Jeruzalem“ skončí skoro vo free, nie je to rock, hoci hutná basa by tomu nasvedčovala, a nie je to ani worldmusic, ako by sa mohlo zdať. Je to čistý ambient music.        

            Počujeme zvuky prírody, ale aj veľkomesta, a do toho všetkého zaznieva éterický hlas Roba Pospiša, ktorý proklamuje svoje texty ako hlas zo záhrobia. Hlas starého indiána. Ten ma, pravda, v poslednej tretine albumu už trochu nudí. Ale nahrávka a koncept tohoto druhu by sa skrátka rozsypal, keby akýmkoľvek spôsobom vybočil, hoci si viem celkom predstaviť nahradiť spev niekde gitarovým sólom… A tak od začiatku do konca počúvate vlastne jednu skladbu, ktorá má 8 častí. Podľa mňa sa nedá pustiť len jedna (hoci chlapci vypustili do éteru pilotný singel „40 dní“). Album treba počúvať ako celok, preto mi v tomto prípade celkom vyhovuje ako nosič CD. 

            Takejto hudby na Slovensku nevzniká veľa a som celkom zvedavý, do ktorej kategórie ju nominujú na budúce Rádiohlavy. Chlapcom s Real Music House sa podarila zaujímavá produkcia, ktorá si isto nájde veľa priaznivcov. Ja osobne by som ju chcel zažiť na koncerte.

* * * *

JÁN GRAUS


 

 

Článok patrí k časopisu: