Vlna (v reedícii)
****1/2
Neošúchaný zjav slovenskej alternatívy a undergroundu, kapela Otras z Čadce vytvorila svoje CD s príznačným názvom „Kysucký postindustriál“ v rokoch 1997-98. Album vznikol s producentskou podporou Davida Šubíka a jeho prvé vydanie bolo svojpomocné. Otras neboli žiadni nováčikovia, títo muzikanti predtým pôsobili v kapele Teória odrazu, ktorá podľa Mikoláša Chadimu (Extempore, MCH Band) spoluvytvárala základ slovenskej alternatívnej rockovej scény. Kapela vznikla v roku 1987 ešte pod dočasným názvom Basta Fidli z iniciatívy bratov Jula a Eda Fujakovcov. V roku 1993 sa Teória odrazu pozvoľne rozpadá . V roku 1994 vzniká kapela Otras a funguje až do roku 1998. Obnovila sa po viac ako 20. rokoch v pôvodnej zostave obohatenej o svojho hudobného producenta Davida Šubíka. Jej dušou je gitarista, spevák a textár Peter „Varso“ Varsavík, Julo Fujak (bicie nástroje), Jožo Hruška (basgitara), David Šubík (klávesy) a druhý basgitarista Martin Baculák, ktorý na albume nahral takmer polovicu skladieb. Reedíciu CD „Kysucký postindustriál“ vydala Vlna v roku 2021. Album je hudobne nadčasový, váľa sa v bahne českého undergroundu premiešaného s vplyvom kapely Henryho Rollinsa. Odštartuje ho „Budíček“ - spev a text v tejto piesni ma trošku zdesil, no po viacnásobnom vypočutí som si zvykol. Psychedelický začiatok nasledovaný skvelými riffmi pripomínajúcimi legendárnu brniansku kapelu E. Niet pochýb že Jožo Hruška na bezpražcovej base „umí“, dokázal to hneď v druhej piesni „Bota“, kde sa kľudné pasáže striedajú so šialeným Varsovým spevom á la Henry Rolllins. Zo „Záchoda“ je jasné že aj brniansky Dunaj patril medzi ich obľúbené kapely. Skvelé gitarové riffy v „Popolnici“ podporila dievčensko-detským spevom Katka Junesová ako hosť a dozvedeli sme sa že „nikto ju neodvezie“. Julove Fujakove vynaliezavé bicie cítiť v celom albume, rýchle pasáže sa striedajú s pomalými. Medzi pomalé sa radí aj pieseň „Idú idú“, v ktorej sa dozvieme, že „idú ľudia po meste a na krku majú povrazy, idú vešať sa na stromy“. Pieseň „Chorá žena“ s bezpražcovou basou, skvelými motívmi kláves a šialenou sólo gitarou na konci. „Lodička pláva po okraji vodičky, miesto vesiel ručičky. Nemý kapitán kričí, už je to všetko...“ Medzi najlepšie skladby na albume patrí „Avadyv as“. Charakteristický spev hosťujúceho Michala Kaščáka poznačí pieseň „Splachovacie hodiny“ (do každej rodiny) s nádychom King Crimson aj duchom Neuropy. Tento album nemá slabé miesta . Hudba Otrasu je nepredvídateľná, dynamická, hutná, dostatočne šialená, všetci aktéri sú skvelí inštrumentalisti, Varsove texty sú minimalistické, vtipné, sarkastické a nadväzujú na seba. Tvoria kompaktný obraz myslenia skúseného jednotlivca, ktorý má všeličo za sebou. Album Otrasu „Kysucký postindustriál“ bol inšpiráciou pre film režiséra Kristiána Grupáča s názvom „Otváram dvere“. Toto je skutočné šialené sanatórium v ktorom sa ocitol hlavný hrdina, pán Krimson, s diagnózou U12, čo je nesmrteľnosť. Tento album by nemal chýbať v zbierke každého náročného poslucháča alternatívnej hudby a je naozaj skvelý.
ĽUBOŠ DZÚRIK