Koncom roku 2022 v decembri kapela Postižená oblast pokrstila svoj album „Angelus Novus". Kapela vznikla medzi rokmi 1994 a 1995 a názov si vypožičala od známeho sci-fi humoristického románu „Stopařův průvodce po galaxii“, kde hrala kapela s najsilnejšou aparatúrou na svete a tá sa volala „Postižená oblast“. Kapela pochádza z Mělníka, ale aktuálne, keď noví členovia nahradili niektorých starších, už si nepíšu, že sú z Mělníka ale z Polabí (povodie Labe po toku od Pardubíc). Kapela „Postižená oblast” hrá v zložení: Pavel Malý – bicie, samplery Roland SPD’s a Kaoss pad; Michal Praslička – basgitara, midi syntetizátor; Martin Rejšek – gitara; Filip Jakš – hlas, fagot, klávesy, brač. Vystupovať začali v roku 1996 a vydali doteraz 4 albumy. Ich piata novinka obsahuje 9 piesní. Je dosť netradičné, keď česká kapela spieva po nemecky. Zatiaľ som sa s tým stretol len u Mikoláša Chadimu, ktorého ranú tvorbu evokovala už úvodná „Což jsme to učinili”. Pieseň začína pokojným tempom s veľmi pomalým hovoreným slovom a postupne prechádza do psychedélie a hystérie priam paniky a toto všetko je okrem rockovej rytmiky podfarbené riadnou porciou elektroniky. Nemecký text je výsledkom Filipovho záujmu o špeciálnu nemeckú a rakúsku experimentálnu poéziu. Celý album je textovo veľmi silný. Filip Jakš je na booklete uvedený ako inštrumentalista a „hlas“, ale od druhej piesne ho počujeme naozaj spievať. V prvej totiž len recituje. Ďalší track s názvom „Anonymní kolektiv“ začína zvláštnym operným chórusom, ktorý je premixovaný imitáciou ladenia rádia. Tu sa znovu objavuje nemecký text a celá pieseň ku koncu veľmi zaujímavo dynamicky graduje. V skladbe „Počkej si“ sme sa dozvedeli, že raz nastane tá chvíľa, keď všetko skončí. Táto pieseň by nebola cudzia ani kapele Sdružení rodičů a přátel ropy. „Nepřímo nevypočitatelné“ je veľmi príjemná skladba, ktorú obohacuje fagot. Nesie sa v ponurej pomalej nálade a nemôžem si pomôcť, ale počujem tu Chadimu a jeho „Es reut mich f…“ Titulná pieseň je „Angelus Novus”. Myslím, že je to najhlučnejšia pieseň z tejto kolekcie s veľmi dramatickým záverom. Album napokon v industriálnom duchu uzatvára skladba „Pohlednice”. Pri živom koncerte kapela všetky dychy hrá naživo, ale má pripravené aj prednatočené slučky. Väčšinu zvukov a ruchov sa však snažia robiť naživo. Filip hrá na fagot ktorého zvuk skresľujú všelijaké efektové krabičky a preto môže pripomínať aj iné nástroje. Album vydalo pražské vydavateľstvo Polí5 a určite poteší všetkých priaznivcov undergroundu alternatívy a industriálu.
****
ĽUBOŠ DZÚRIK