Slnko records

Je to celé príbeh, ktorý sa odvíja pred našimi očami. Najprv sme modré more, potom v punkovom duchu stúpame hore, aby sme v baladách našli pokoj u  svojich anjelov a nakoniec naskočili na bluesový vlak  norfolk southern.

Železňák ukázal ako cítiaci nástrojový básnik. Homolovej spev (Z.H. tentokrát bez gitary) a Železňákove nástrojové farbičky, ktorými sa nežne prepletá, sa stávajú prenikajúcim vhľadom do poézie. 

Používať miesto civilného mena moniker je, zdá sa, aktuálny trend v slovenskom pesničkárstve a zrejmý dôsledok faktu, že o songwriterov začínajú javiť záujem médiá aj ich poslucháči.

"Videoklip ku skladbe Život v zajatí rácia je dielom Braňa Špačka, ktorý všetko vymyslel, nafilmoval i postrihal k našej veľkej ľúbosti. Užite si spolu s nami nový rozmer pesničky, ktorá uzatvára náš ostatný album Protichodné chute a nebojte sa: je síce smutná, ale tentokrát v nej nikto nezomrie." TVD

Takéto kongeniálne spojenie troch hudobníkov nie je vídať často. Rockové história ich nemá veľa. Cream, Jimi Hendrix Experience, alebo SBB či Varga, Frešo a Hájek. Pravda, každé z trochu iného súdka, ale na každé spomíname v tom najlepšom a stali sa legendou.

Táto svojská Rubikova kocka pohľadov na cestu človeka pôsobí ucelene, nie však jednoliato. Deväť skladieb určite poteší milovníkov experimentálnych projektov, medzi ktoré rozhodne BKB patrí. Žánrovo je možno kapelu postaviť medzi múry indie, elektro, experimental soulu. Zvukovo sa skladby nikam neponáhľajú, texty nepôsobia prvoplánovo, no ani premúdrene. Album má výbornú karmu, pretože na poslucháča pôsobí úprimne, imaginatívne, no vždy s relatívne jasným odkazom.

Prvá polovica projektu Moruša rozvírila u nás hladinu pophudby. Jana Kirschner je synonymum stredného prúdu minulej dekády a iné hudobné chodníčky hľadala na každom albume. Z hľadania vždy vyšli napokon rádiové pesničky, ale predzvesť radikálnejšej zmeny priniesol už album Krajina rovina (2010).

V jej živote a piesňach si podávajú ruky dva svety – príroda s mestom, alebo tiež folklór s poetikou filmového klubu 20. storočia. Vzdialenosť medzi zdanlivo insitnými príbehmi balád a jemnými nuansami pocitov súčasných jedincov, ktorí pred hlukom davu uprednostňujú vnímavé ticho samoty, môže byť veľká, podobne ako vzdialenosť medzi koreňmi a korunou stáročného stromu. Obe zakončenia ale spája jeden kmeň a niekedy to môže byť aj jedna platňa. Pesničkárka Zuzana Homolová nahrala doteraz šesť vlastných albumov. Všetky platne mali spolutvorcu a výber partnera vhodného pre novú misiu sa stal akousi Zuzaninou kreatívnou metódou.

Tu v dome nie je skupina, ktorá by svojim „fňukaním o láske“ zaplavovala éter, alebo pódiá každého vinobrania a jarmoku na okolí. Po troch albumoch je ale jedným z majákov alternatívnej scény.

Soundtrack z muzikálu by si mal divák odnášať ako spomienku na osobne zažitú, neopakovateľnú udalosť. Púšťať si to, a nemať pred duševným zrakom tanečné a hudobné hmýrenie na scéne s ujednostajnenou poetikou, je trochu čudné. Písať o tom ešte čudnejšie. Úplná sprostosť, by možno povedal niekto menej kultivovaný. Bubliny v betóne som skrátka nevidel, no.