Je ich veľa a neboja sa experimentovať. Tam, kde sa niektorí interpreti zaštítia tradíciou, oni z nej vystúpili napríklad spoluprácou s rapermi, alebo tvorením groovov s elektronickými podkladmi. Originálnu zmes žánrov funku, hip hopu, soulu či RnB, korenia jazzovým feelingom. Gitarista a kapelník Matej Minďas nám porozprával o existencii, koncepcii a ďalšom smerovaní skupiny CARPET CABINET.
Na úvod hneď rýchla otázka: Považujete sa za tradicionalistov, alebo za novátorov / experimentátorov?
Nedá sa to úplne striktne povedať, ale určite skôr za novátorov. Samozrejme, že si tradičnú hudbu veľmi ctíme a v mnohom z nej vychádzame. Koniec koncov, nedá sa experimentovať, kým človek neprejde práve cez tradície. Avšak myslíme si, že je treba sa posúvať a skúšať niečo nové, pretože práve tak sa najviac rozvíja človek. Baví nás objavovať nové možnosti zvukov, harmónie, aranžmány a aj to je dôvod prečo nás je toľko, lebo to prirodzene ponúka viacej možností.
Pýtam sa aj preto, že zapojenie beatboxu do jazzových harmónií bolo veľmi odvážne. Čí to bol vlastne nápad spojiť hip hop s jazzom? Akú úlohu pri rozhodovaní zohrávala vaša obľuba skupiny Prago Union?
Možno si to u nás ešte veľa ľudí neuvedomuje, ale hip hop je odnož jazzu. Je teda veľmi prirodzené spájať tieto žánre, ktoré spolu súvisia ako mnohé ďalšie. J Dilla bol jeden z najslávnejších hip hopových producentov a práve on bol veľmi známy, že samploval jazzové nahrávky napríklad od Ahmada Jamala. Robert Glasper je azda jeden z najznámejších umelcov, ktorý preslávil toto spojenie a dostal ho tak aj medzi ľudí, ktorí hip hop nepočúvajú. Glasperova hudba mala na nás veľmi veľký vplyv a spravilo to doslova „bum“ v našom smerovaní a uvažovaní nad hudbou. Dá sa povedať, že niečo podobné to bolo aj s Prago Union, aj keď tam zohrala veľkú rolu lyrika od Kata. Jeho texty sú fantastické a veľmi vyspelé a vďaka tomu to malo skôr veľmi silný sociálny vývoj nás ako ľudí. V krásnych dvoj-trojzmysloch a metaforách sa dotýka vecí v živote každého z nás. Myslím, že Prago bolo snáď úplne prvé hip hopové zoskupenie, ktoré sme začali počúvať. Ako jedno z mála má živú kapelu, vďaka čomu to bolo pre nás v zoznamovaní sa s týmto žánrom omnoho prístupnejšie.
V akom rozpoložení je teraz pozícia MC Jena Hovorku?
Jen, podobne ako ostatní vokalisti, bol zo začiatku do kapely pozvaný ako hosť. Avšak, časom to veľmi prirodzene prerástlo do silného kamarátstva a bez toho, aby sme ho nejako oficiálne pozvali do kapely, sa už stal členom kapely. Treba však podotknúť, že jeho pozícia je predsa len špecifická. Berieme ho skôr ako ďalší inštrument, než ako jasného frontmana. Carpet Cabinet má silu v kolektíve a každý z nás je tým „frontmanom". Stále sme minimálne z polovice inštrumentálny band a tak počas koncertu sa plynulo prelievajú časti, kde raz dominuje Jen a inokedy zas rytmika, či dychová sekcia.
Vaše viacžánrové prepájanie jazzu je vítaným osviežením, najmä na festivaloch, ktoré nemajú striktnú dramaturgiu v jednom štýle a publikum na ňom máva otvorenejšie obzory. Tento rok ste vystúpili na Bratislavských Jazzových Dňoch, kde bývajú diváci trochu konzervatívnejší. Aké odozvy ste zaznamenali na vaše vystúpenie?
Je vidieť, že sa ľudia čím ďalej tým viac otvárajú aj iným žánrom. To je dobre, pretože hudbu treba vnímať komplexne a neškatuľkovať ju, to je veľmi obmedzujúce a zbytočné. Dôkazom otvorenosti bol práve fantastický feedback od ľudí zo všetkých strán. „Jazzáky” zohrali v našom vývoji takisto dôležitú rolu, keď sme ich pravidelne navštevovali a mali tak možnosť vidieť špičku jazzovej scény. Avšak, vnímanie jazzu je tu ešte skreslené a berie sa veľmi konzervatívne. Čo je škoda pretože hudba = emócie. Vždy to tak bolo a je to tak aj v jazze. Viackrát som si to aj v rámci BJD všimol na zahraničných interpretoch, ktorí sa snažili ľudí vyzývať nech nie sú takí chladní, alebo to bolo jednoducho na nich vidieť. Pomaly sa to však mení a dôkazom je práve aj takáto odozva, keďže ľudia sú hladní po energii a chcú dávať najavo emócie. Náš koncert bol ocenený obrovskými ováciami a „standing ovation”. Bolo to krásne.
Zakladajúci členovia kapely pochádzajú zo Skalice, no základňu máte v Brne, kde je veľmi aktívny hudobný život. Prečo ste sa rozhodli, že Brno bude vaším spoločným hudobným domovom?
Brno je od Skalice 70 km, to bol prvý dôvod, a keďže sme ho navštevovali aj predtým, vedeli sme, že je tu skvelá atmosféra a celkový „mood” mesta nám vyhovuje. S vytvorením klubu Music Lab sa scéna mladých hudobníkov začala rozširovať. Aj vďaka vynikajúcej polohe (pod JAMU) sa tam stretáva množstvo ľudí, vznikajú nové zaujímavé projekty. Každý pondelok sú napríklad pravidelné jamy s obmieňaním hudobných štýlov, čo tu predtým chýbalo a vďaka tomu je hudobný vír omnoho silnejší. Brno je pre nás veľmi inšpiratívne mesto, ktoré je navyše prepletené s prírodou. Viackrát sme sa zhodli, že vďaka všetkým možným atribútom je akýmsi kompromisom medzi všetkými mestami v Česku či na Slovensku.
Podľa akých kritérií ste skladali inštrumentálne obsadenie kapely?
Nemali sme od začiatku dané, ako presne má obsadenie vyzerať. Išlo to opäť veľmi prirodzene. Najprv to bola parta kamarátov, v ktorej každý na niečo hral. Postupne, ako sa menili aj členovia, sa partia rozrástla o dva dychy. Chceli sme hlavne rozšíriť farebnú zvukovú škálu kapely a to sa nám aj podarilo.
Dôraz dávate aj na hosťovanie kvalitných vokalistov, napríklad spolupráca so Zuzanou Mikulcovou či Sisou Féherovou. Bude sa ďalšie smerovanie kapely uberať k inštrumentálnej podobe, alebo budete viac využívať hosťujúcich spevákov, prípadne angažujete stáleho vokalistu/vokalistku?
Je pravda, že momentálne nemáme v pláne až také veľké hosťovania. Je to jednak spôsobené väčšou angažovanosťou Jena, ale hlavný dôvod je, že sa teraz zameriavame na dôkladnejšie spracovanie inštrumentálnej stránky. Napriek tomu sme ale v spojení s Tinou Mweni, ktorá nám už hosťovala na albume. Plánujeme s ňou rozpracovať nový materiál a vymyslieť zopár spoločných koncertov. Je to ešte v prvotnej fáze, takže uvidíme, aký to bude mať priebeh.
Veľké zoskupenia si vyžadujú mať kapelníka. Kto na seba zobral túto funkciu a ako sa snaží kapelu viesť? Ako ste sa dostali k spolupráci s Esconom Waldesom, ktorý vám pomáhal na albume Be Good, Stay Strong, Live Long?
Funkciu kapelníkov zastávam ja a Matej Štefík. Je dobré, že sme na to dvaja, pretože utiahnuť organizáciu a logistiku tohto „poloorchestru” je niekedy veľmi náročné. Aj preto, že polovica z nás nežije v Brne. Dvaja sú z Prahy, jeden zo Zlína, ďalší z Jevíčka. S Matejom sa snažíme pracovať na chode kapely neustále. Nemáme striktnú deľbu práce, ale riešime veci flexibilne. Je to veľmi náročné skĺbiť s našimi osobnými životmi, ale to pozná azda každý. Dôležité je konštantne riešiť každý jednu vec, aby kapela tzv. nezakapala, pretože ako náhle sa ľudia nevidia, tak to má tendenciu spadnúť do akejsi neaktívnej fázy, a to už je zlé. Snažíme sa pravidelne stretávať, či už za účelom skúšok, alebo vo forme meetingov, na ktorých sa socializujeme a riešime, čo je treba ďalej spraviť. S Ecsonom Waldesom nás zoznámil náš klávesák Martin. Vtedy nám veľmi pomohol. Horeli nám termíny vydania dosky, ale v jeho Biotech studio sme to „zbúchali“ aj za pomerne bojových časových podmienok a všetko to nakoniec vyšlo v poriadku.
Spomínaný album ste nahrali s veľkým počtom hostí, no väčšina kapiel, ktoré fungujú na podobnom princípe, má po čase problém s logistikou a tak sú party hostí na živých koncertoch samplované. Ako to riešite?
My to riešime rôzne. Sú skladby, ktoré sme jemne upravili tak aby sme ich mohli hrať inštrumentálne. Niektoré skladby napríklad sú v podaní Jena a iné zase trošku zastúpi vocoder. Veľkú vedu z toho ale nerobíme, počítalo sa s tým, že vokály od daných hostí budú chýbať, ale vďaka pestrosti zoskupenia to dokážeme veľmi vkusne vykompenzovať.
Keď už sme pri samplingu, ktoré technológie používate pri živých vystúpeniach? Aká je budúcnosť využitia technológií v jazzovej hudbe?
Používame syntetizér Ultranova od Novationu, ktorý má v sebe vocoder. V pláne je však prechod na MIDI a využívať čisto už iba softvér, keďže to ponúka neporovnateľne viac možností a kvalitnejších zvukov. V rámci bubeníckej sady je zahrnutý aj sampling pad od Rolandu, ktorý ponúka ďalší „vesmír“. Je to však veľká alchýmia a treba tomu venovať veľmi veľa času, aby to správne zapadlo do konceptu hudby. Elektronika však veľmi rýchlo naberá na dominancii v hudbe. Je to práve vďaka tým neuveriteľným možnostiam, ktoré ponúka. Samozrejme to nemíňa ani jazz. Už dnes sú všetky možné technológie veľmi frekventované v akomkoľvek zoskupení a snáď žiadny čerstvý novátorský band nevystupuje bez nich. Vyzerá to tak, že v budúcnosti budú technológie hudbe dominovať, tak ako v každej oblasti, tomu sa nevyhneme. Zo zaujímavosti napríklad švajčiarská jazzová kapela Sknail má veľmi zaujímavý posledný album Snail Chambers, kde práve v reflexii na rýchlu technologickú dobu poňali album tak, ako by to mohlo vyzerať, keby v budúcnosti hudbu tvorili nielen ľudia, ale aj roboti.
Bude sa vaša ďalšia tvorba uberať viac k tanečnému charakteru?
Určite si chceme udržať tanečný charakter. Nehovorím, že viac, ale radi by sme držali balanc medzi všetkými výstupnými aspektami, ktoré sú pre CC charakteristické. Celú tvorbu však máme nastavenú na spontánny tok energie. Nechceme, aby z toho bol kalkul, že teraz budeme robiť hudbu takú, aby sa páčila napríklad tým ľuďom. Naša multižánrovosť je len výsledkom veľmi bohatej škály hudby, ktorú každý z nás počúva. Chceme si teda zachovať prirodzený vývin, lebo inak by to už nebolo ono.
DANIEL HEVIER ML. www.musicpress.sk