V novom čísle Populáru sa tentoraz zišlo viacero tém, ktoré súvisia s blues. Je to nadčasový žáner, ktorý už dávno nie je považovaný za rasovú hudbu, ale - ako v rozhovore konštatuje matador bluesovej harmoniky Erich „Boboš“ Procházka - blues patrí každému, kto si ho nájde.
Žijeme v digitálne ére. A napriek tomu, že návrat k analógu je markantný a nepopierateľný, predsa len ten digitál jasne prevažuje, čo dáva zariadeniam typu DAC istú dôležitosť.
Z jeho piatich rozsiahlejších kompozícii sála duch Pink Floyd, ELP či Oldfielda. Úvodná „Love“ je z tých floydovských s klavírnym úvodom a výraznou basou a v druhej polke spevavým gitarovým sólom.
Nepamätám sa, kedy som Abbey Road počul po prvý raz. Ako keby som ju poznal odjakživa. Pelé ešte hrával futbal, Charlie sa ešte túlal, okolo zemegule ešte krúžil Remek, v potravinách ešte bolo dostať žuvačky Pedro...
Pätnásť skladieb nahrávala a mixovala kapela dva roky a výsledok je vynikajúci. Texty reflektujú súčasný stav spoločnosti, tak ako to u takejto kapely má byť.
Costello si pohrává se slovy i emocemi, melancholie střídá energické pasáže a celá ta žánrově pestrá skládačka dělá dojem panoptika figurek/písní v obchodě s hudebními kuriozitami.
„We Are Chaos“ si vnútorne zachoval temnú atmosféru predchádzajúcich počinov MM, hoci výraznejší priestor dostali akustické nástroje a tá typická nabrúsená, industriálna elektronika, zostala celkom v úzadí.
