Ak niekto tvrdí, že na Slovensku nie je udomácnená tradícia halloweenskych tekvíc, mal v novembri zájsť do bratislavského NTC. Natrieskaná hala bola dôkazom, že sa mýli. Pod heslom Pumpkins United sa zjednotili generácie fanúšikov metalu a najmä nemeckej legendy Helloween. Niekoho k tomu viedla nostalgia, niekoho láska k tvrdej muzike, ale asi všetci boli zvedaví, ako zafunguje opätovné spojenie stratených synov Kaia Hansena a Michaela Kiskeho. Do akej miery to bol marketing a do akej obnovenie priateľských vzťahov so šéfom, gitaristom Michaelom Weikathom, nechajme bokom. Nie je to dôležité. Dôležité je, že to zafungovalo. Tak u divákov ako aj v kapele. Najmä ten druhý prípad je pozoruhodný. Gitarista Hansen, Kiske aj súčasný spevák Andi Deris totiž disponujú skvelými hlasmi.
Zmontovať ich tak, aby mal každý zaslúžený priestor, bola zaujímavá úloha. Ale vyriešili ju skvele. Deris a Kiske sa striedali podľa skladieb, ktoré vznikali v období ich pôsobenia, spievali spoločne a občas rozbehli zaujímavé súboje. Kai Hansen, ktorý fungoval v počiatkoch kapely aj ako sólový spevák, sa zas prezentoval v samostatnom sete, zloženom z hitov prvého albumu Starlight, Ride the Sky, Judas a Heavy Metal (Is the Law). Pre skalných fanúšikov, ktorí toto obdobie zažili, to bol určite jeden z vrcholov večera. Vo všeobecnosti platí, že Helloween je kapelou, ktorá u nás najviac rezonovala v prvej polovici svojej existencie a bolo to poznať aj na reakciách publika. A rovnako platí aj to, že slovenskí fanúšikovia si dobrý koncert vedia vychutnať. Publikum bez zaváhania odspievalo texty, a to ich k tomu ani jeden zo spevákov nemusel nejak extra vyzývať. Naopak, bolo vidieť, že sú nadšení a dali to najavo aj pohodou, ktorá z nich a celej kapely sršala. Aj keď, vďaka opätovnému stretnutiu „starých pánov“ sa dalo čakať, že to bude koncert, ktorý bude akousi nostalgiou, nebolo to tak. Samozrejme, že odzneli megahity ako A Tale That Wasn’t Right, How Many Tears, Eagle Fly Free, Keeper of the Seven Keys, Future World alebo I Want Out. Boli však príjemne spestrené novšími skladbami ako Waiting for the Thunder či Are You Metal. Skvelé muzikantské a úžasné spevácke výkony len podčiarkovali, že opätovné spojenie malo zmysel. Jedno, čo však rozhodne treba koncertu vytknúť, je jeho kostrbatá dramaturgia. Jednotlivé sety skladieb boli totiž prerušované animovanými sekvenciami. V nich vystupovali dve postavičky Seth & Doc. Táto trošku nepodarená verzia Beavisa a Buttheada celý koncert rozbíjala a publikum nadržané na poctivú dávku metalu vždy mierne schladila. Aj vďaka nim koncert trval takmer tri hodiny. Bez nich by pokojne mohol byť kratší, ale o to strhujúcejší. Ale nevadí. Hlavne, že sa všetky tekvice opäť spojili!
ĽUBOŠ HOUŠKA
Foto Palo Hudec - PH_otography
