Katarína Koščová má, spolu s Danielom Špinerom – dvorným klávesákom, neskutočný talent na vycítenie atmosféry ročného obdobia. „Hranica dažďa“ prichádza päť rokov po kvalitnej štúdiovke „Oknom“ (2014) a aranžmánmi pozerá na najkvalitnejší vianočný album za ostatné desaťročie „Štedrý večer“ (2012). Časový odstup v precítení nových nápadov je to, čo dokonale funguje pre Katkinu tvorbu. Krásny, krehký melancholicko-šansónový album vyšiel v správnom čase. Dážď nie je synonymum len pre jeseň, ale aj pre jar, leto. Dážď, ako metafora štýlu a žánru, ktorý tvorí dvojica Špiner a Koščová. Preto bude určite zaujímavé vychutnávať si, ako nahrávka zafunguje v akomkoľvek ročnom období či vnútornom rozpoložení, ktoré sa podobá dažďu.
Katka už neraz prekvapila, ako sa od šansónu spoza harmoniky, synthu a klavíra dokáže presunúť k pesničkárstvu gitary. K pesničkárstvu strednej generácie. Škoda, že tých gitarových polôh neprišlo viac a sú zakódované v sláčikových aranžmánoch. Preto výrazne prekvapia kúsky ako „Čo zostane“ a „Málo“, ktoré sa blížia k akejsi spoločenskej reflexii. Dávne koncertovanie s Neřezom („Vlakem na Kolín“, 2012) a nedávne s Gaišbergovcami („Naživo“, 2017) sa chcene – nechcene pretavilo aj do jazyku piesní na albume v skutku pozitívnom slova zmysle. Chytľavé refrény a úder na strunu sa prejaví v každom z textov albumu, ktorých, okrem jednej, je Katka autorkou. Zaznie aj autorský český text. Katka prejde tak cez atmosféru českej hospody a variétneho kabaretu, aby sa znova vrátila k uhladenej, učesanej a pokojnej pani víle. Jej hudobná, koncertná a aj osobná pokora má na to, aby dokázala osloviť generáciu kde spoza klávesov spieva Skyva či Máliková.
Daniel Špiner je podpísaný pod spoluautorstvom hudby všetkých piesní a vyzdvihovať len Katkin kus so spoločného koláča s názvom „Hranica dažďa“ by nebolo fér. Čo vskutku dobrými textami a precíteným fázovaním vyjadruje Katka, v tom pokračujú dialogické klávesové party.
Okrem dua Koščová, Špiner album dopĺňa desiatka hostí (klarinet, silná sláčiková sekcia) vo vyváženom pomere, na doplnenie a posilnenie nálady. Čo albumu vytknúť? Po dlhom čase nahrávka, ktorá plynie a v rámci svojho žánru, obsadenia, zamerania a povahy spĺňa do bodky to, čo poslucháč očakáva. Po „Modrej planéte“ Martina Geišberga ďalší silný album.
****
JURAJ GONŠOR