Tak sa metaloví fanúšikovia na Slovensku konečne dočkali. Do Bratislavy prišla 18. januára, po prvýkrát vo svojej 36 ročnej histórii, americká legenda Manowar. Neznamená to, že by si skalní nemohli užiť ich live vystúpenia aj skôr. Veď, ako to už býva, zvučné mená koncertujú zvyčajne všade naokolo a Manowar nebol výnimkou.
V minulosti boli párkrát u našich susedov. Ale, najmä my, ktorým sa už nechce vytiahnuť päty z vlastného chotára a narušiť tak kruhy zabehnutého života otcov, či starých otcov, sme s nadšením privítali možnosť vidieť metalových „warriors“ v pohodlnej vzdialenosti od televízneho ovládača. Tým nechcem povedať, že Manowar sú kapelou pre geriatrikov. Na ich koncertoch sa stretávajú všetky žijúce generácie fanúšikov poctivého metalu a predpokladal som, že to nebude inak ani u nás. Prvé, čo ma však zarazilo, hneď pri vstupe do Aegon arény, kde už stálo veľkolepé pódium, bola len malá hŕstka fanúšikov pod ním. A aj tí zväčša hovorili nemecky a maďarsky. Bol som sklamaný tým, že naši metalisti doslova odignorovali túto, predsa len výnimočnú udalosť a vopred som sa hanbil, keď som si uvedomil, čo si pomyslí DeMaio a spol. pri pohľade na prázdne hľadisko. Veď všade tvrdia, že „are proud to have the greatest fans in the world“. Nič však nie je také tragické ako sa na prvý pohľad zdá.
A v tomto prípade to platí dvojnásobne. Keď som uvidel organizátora Michala Očovana z agentúry ProMusic, ktorá Manowar na Slovensko dotiahla, s ľútosťou v hlase som mu položil otázku: Čo sa stalo? Kde sú ľudia? S kľudom gentlemana odvetil: Čo by tu robili dve hodiny pred začiatkom? V tom momente som si uvedomil, že ma očakávania metalového zážitku nejakým zvláštnym spôsobom vytiahli z domu príliš skoro. Vďaka tomu som sa však od Michala dozvedel pár zaujímavostí z organizácie koncertu. Napríklad to, že si Manowar priviezli 6 kamiónov techniky a dva autobusy technikov. LED obrazovky mali 150 štvorcových metrov, rozlíšenie 4K a zvukový aparát mal výkon 300 000W. Čo ma však zaujalo asi najviac je fakt, že o kompletnú techniku, svetlá a zvuk sa im na celom turné starala firma Highlite Touring. Prečo? Nuž, lebo je to česká firma, a to sa naozaj len tak nevidí. Chlapíci musia byť naozaj dobrí, keď si ich kapela vybrala. Ponúk má určite neúrekom. A so zvukom sa teda museli namakať. Manowar sa vždy riadili filozofiou: čím väčší, tým lepší. Udržať to na počúvateľnej úrovni dalo skutočne zabrať, najmä ak vezmeme do úvahy podmienky v hale, kde sa koncert konal. Tá, vlastne ako všetky u nás, rozhodne nie je „soundfriendly“. Manowar bol kedysi zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako najhlasnejšia kapela sveta. Dali to pocítiť už na zukovke. Keď sa počas skúšky otvorili vstupné dvere, rozozvučali sa alarmy áut odparkovaných na chodníku pred arénou. No a samozrejme to potvrdili aj priamo na koncerte. Hľadisko sa zaplnilo veľmi slušne a bratislavský koncert Gods And Kings World Tour 2016 sa začal. No, začal… Zadunel.
A to tak, že ste museli podvedome urobiť krok vzad pred tlakovou vlnou, ktorá sa na vás vyvalila. Priznám sa, že som sa necítil v týchto momentoch príliš komfortne a po očku som sledoval, či nestojím pod niečím, čo by sa z plafóna mohlo odtrhnúť a prizabiť ma. Nestalo sa, profíci neboli len zvukári, ale aj tí, ktorí halu postavili. A aj návaly tlakových vĺn boli len súčasťou premyslenej dramaturgie koncertu. Koncert začal, ako inak, skladbou „Manowar“ z prvého albumu, nasledovala skvelá „Call to Arms“ a ďalšia legenda „Kings of Metal“. Po prvom sete sa za melancholického sóla gitaristu Karla Logana na obrovskej obrazovke začali objavovať „Falling Angels“ - ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom zapísali do histórie kapely, alebo ju ovplyvnili. Od kolegov, kamarátov až po sira Christophera Leeho, cez Lemmyho, Ronnie Jamesa Dia, či zosnulého bubeníka Manowaru Scotta Columbusa. Pôsobivá spomienka. Ďalej nasledoval set novších skladieb a koncert šlapal v slušnom tempe. Basák Joey DeMaio a spevák Eric Adams, mimochodom priatelia od detstva, nedali najavo, že nosia na chrbte šesť krížikov. Najmä výkon speváka bol obdivuhodný. Už to nebolo 5 oktáv ako kedysi, ale tie štyri ešte niekde z päty vytiahol. Klobúk dolu. Bubeník Donnie Hamzik, ktorý kedysi s Manowarom začínal a po rokoch nahradil zosnulého Columbusa, je jeho dôstojným nástupcom a o generáciu mladší gitarista Logan tiež nie je žiadne béčko. Kapela pôsobila veľmi kompaktne a sú skutočne odhodlanými a hrdými zástupcami žánru. So všetkým, čo k tomu patrí. S gestami, teatrálnosťou aj typickým pátosom. Bez toho si však skutočný metal nemožno predstaviť.
Celý koncert uzatvorili skladby Warriors of the World United a Black Wind, Fire and Steel. Presne v zmysle – to najlepšie nakoniec. Definitívnou bodkou takmer dvojhodinovej show bola zo záznamu pustená „The Crown and the Ring“ a na obrazovke sa zjavil nápis: „Vykričte do sveta, že 18. januára Manowarriori v Bratislave všetkým nakopali rite. Vrátime sa, aby sme to urobili znovu. Hail and Kill.“ Nuž, páni. Ak svoje slovo dodržíte, tak si to repete po tomto koncerte dám rád. Oplatilo sa byť zase na chvíľku medzi Kings of metal.
ĽUBOŠ HOUŠKA