Slovenské publikum zažilo Pata Mastelotta prvýkrát v roku 1996 na prešovskom koncerte King Crimsom a táto udalosť sa natrvalo zapísala minimálne do „hudobných dejín“ Prešova, ak nie Slovenska. Neskôr, a po dlhom čase, vystúpil Pat na Slovensku viackrát s formáciou Stick Men, naposledy v roku 2014. V tom istom roku, v novembri 2014 odohrala svoje prvé koncerty na Slovensku aj trojčlenná zostava hudobníkov v zložení Kollar, Mastelotto, Raineri, tretia hudobná formácia, v ktorej legendárny Pat Mastelotto účinkoval tu, u nás. V lete tohto roku k nám zavítal opäť, aby s tou istou zostavou, teraz už pod názvom KoMaRa, odohral koncerty v Prešove, Košiciach a na trenčianskej Pohode.
Mohol by si nám na úvod povedať niečo o začiatkoch skupiny KoMaRa? Čo sa skrýva za spoluprácou vás troch (David Kollár, Pat Mastelotto, Paolo Raineri, pozn. red.)?
David Kollár sa ma emailom opýtal, či by som sa k nemu nepridal na pár vystúpení, ktoré mal plánované v USA. Žiaľ, nemohol som, bol som zaneprázdnený. Neskôr, v marci 2014, prišiel na naše vystúpenie Crimson Project do Varšavy, dal mi svoje CD The Son, ktoré sa mi zapáčilo a opäť ma oslovil so žiadosťou o spoluprácu. Našiel som týždeň, v ktorom som bol voľný cestou na vystúpenie vo Švédsku a takto sme sa dali dokopy. V tomto čase som sa stretol s Davidom aj Paolom, bolo to koncom novembra 2014 a mali sme päť vystúpení. Jeden deň sme spolu strávili v štúdiu Faust a počas Vianoc som sa doma pustil do editovania štúdiových nahrávok. Medzitým niečo prehrali a prepracovali aj David s Paolom. Tí mi potom tento dodatočný materiál zaslali, a doma som k nemu dohral bicie – niektoré z tých vecí sa potom stali skladbami „Dirty Smelly“ a „She Sits“.
Čo znamená KoMaRa a čo predstavuje pre teba osobne?
Pozostáva z prvých dvoch písmen priezvisk každého z nás. Znamená trojstrannú spoluprácu a znamená skúšať a robiť niečo jedinečné. Keďže išlo o úplne novú spoluprácu, neprinášala so sebou žiadne očakávania, čo pociťujem ako požehnanie, a znamenalo to, že táto hudba sa mohla vydať kam len chcela.
KoMaRa pre mňa predstavuje aj akúsi výzvu pre poslucháča, či už na koncerte alebo pri počúvaní albumu. Je tu niečo, čo sa dá poslucháčom predstaviť ako istý „kľúč“ pre pochopenie vašej hudby? Je za tým nejaký príbeh alebo...?
To nerád počujem. Nemyslím, že by to bola výzva. Viem, že to nie je typická pop-music s typickým formátom sloha – refrén – sloha – refrén – medzihra. Ale v podstate som aj ja človek pop-music a myslím si, že všetky tieto skladby sa vlastne dobrovoľne hlásia k tejto forme. Možno je to pre teba či poslucháčov ťažšie z dôvodu, že nemáme hlasovú alebo nejakú typickú hlavnú melodickú líniu, ktorá by pomáhala sledovať ako sa skladba klenie. Myslím si však, že ak si to zopárkrát vypočuješ, nájdeš k tejto hudbe dvere. A ktorékoľvek dvere to budú, budú to pre teba tie správne.
Náš časopis sa zaujíma aj o technickú výbavu muzikantov. Mohol by si, prosím, opísať, aké sety používaš, ako využívaš elektroniku, a ako sa medzi sebou po technickej stránke odlišuje hranie v King Crimson a v KoMaRe?
Elektronickými bicími sa v podstate zaoberám od konca sedemdesiatych rokov a využívam ich ako tvorivý priestor a trochu aj ako hudobnú barličku. Nikdy sa však nechcem vzdať toho telesného inštinktívneho pocitu hrania na skutočných bicích, ktoré elektronika nikdy nenahradí! Je len ďalšou farbou, len jednou súčasťou palety – a je fajn mať širokú paletu, keď robíš veľkú maľbu. Moja aktuálna výbava sa mení podľa projektov v závislosti od dostupnej techniky a logistiky hrania. Logistikou mám na mysli to, či si veci do lietadla beriem sám alebo, ako je to s Crimson, všetko naložím rovno do nákladného kontajnera. Vieš si potom predstaviť, že na turné, aké má King Crimson, si môžem dovoliť zobrať oveľa prepracovanejšiu zostavu. S Crimson sú na pódiu ďalší dvaja bubeníci – neuveriteľní bubeníci! – Gavin Harrison a Bill Rieflin, a odo mňa sa očakáva niečo úplne iné. Robert Fripp nám dal nezvyčajnú úlohu objaviť hru na bicie v modernej „rokovej“ hudbe – z nás troch inklinujem k elektronickým veciam najviac práve ja, a tak to teda robím! Spolieham sa na dve základné veci, tie isté dva nástroje, ktoré by som si zobral na akékoľvek hranie, a to Roland HandSonic a Roland SPD-SX Sampler. Pri Crimson to (cez MIDI) dopĺňam o Nord Drum 2. Asi je však dôležitejšie to, že s Crimson mám so sebou oveľa viac extra perkusií, napr. rôzne zvláštne kovové predmety, škrípavé stláčacie hračky a vecičky, ktorými trasiem a hrkám. Hlavný rozdiel s KoMaRou je ten, že používam aj svoj iPad a laptop – používanie laptopu na pódiu neznášam, takže ak ho na niečo potrebujem s King Crimson, robím to mimo pódia a sample si nahrávam do SPD-SX Sampleru. Hudba v KoMaRe však nie je fixná ani napísaná, alebo presnejšie, je spontánne komponovaná prostredníctvom improvizácie. V tomto prípade teda používam laptop na pódiu, pomáha mi vytvoriť pozadie a iné efekty, ktoré môžem meniť v akomkoľvek momente, a do ktorých potom bubnujem.
Momentálne ste na začiatku veľkého King Crimson turné po Británii, Francúzsku, Holandsku, Kanade a Japonsku. Viem o mnohých Slovákoch, ktorí pocestujú na vaše koncerty v Anglicku, ale aj tak, pýtam sa v mene fanúšikov, ktorí tam nemajú šancu ísť, je nejaká šanca vidieť King Crimson v blízkej budúcnosti aj niekde v strednej Európe?
Síce o tom nerozhodujem a neviem ani predvídať budúcnosť, ale viem, že v kapele už prebiehajú debaty o tom, že by sa pokračovalo aj v roku 2016. Bolo by to zhruba v tom istom čase ako tento rok (august/september a november/december) – a teším sa, že je tu možnosť pre viac Európy, možno Južnú Ameriku a možno dokonca opäť niektoré časti Spojených štátov. Musím však dodať, že v tomto momente je to všetko len špekulácia – s kapelou dokonca nemáme ani žiadny pevný program, skôr len taký náčrt ceruzkou. Takže, ak naozaj veľmi chceš vidieť Crimson, ak si hudobný nadšenec, a cítiš, že ide o životnú hudobnú udalosť, musíš na ten koncert aj cestovať. Fanúšik si musí dať námahu prísť sa pozrieť, lebo neexistuje vôbec žiadna istota budúcnosti.
Berúc do úvahy tvoju výnimočnú hudobnícku skúsenosť, sú pred tebou ešte nejaké profesionálne výzvy, niečo čo by si chcel dosiahnuť?
Človeče, hudba je nekonečné pátranie... Výzvy sú tu každý deň: zahrať si v správnom čase a dosiahnuť dobrý zvuk, hrať srdcom, nie hlavou. Vyjsť zo zapadnutia a nechať sa viesť hudbou. Podporovať ostatných, nedovoliť, aby sa veci rozsypali, a zároveň nechať priestor pre každého z kapely, čo v sedemčlennej skupine nie je ľahké... Hlavne s dvoma ďalšími skvostnými bubeníkmi – ako iste vieš – my bubeníci všetci radi hráme!! Niekedy je však ticho tým najdôležitejším partom v hre.
Ďakujem ti za rozhovor, veľmi si vážim, že si si našiel čas!
DUŠAN PAPP