V dňoch 19. – 21. augusta 2026 sa v Trnave na Nádvorí - priestore súčasnej kultúry (na Štefánikovej ulici 4) konal už 29. ročník medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest. Zorganizovala ho Trnavská hudobná spoločnosť, o. z.a je venovaný pamiatke slovenského rodáka Jána / Johna Dopyeru (1893-1988), vynálezcu rezofonických gitár, okrem iných aj tej, ktorej dal pekný slovenský názov dobro. Tieto gitary, keďže boli vynájdené v USA, sa stali súčasťou amerického kultúrneho dedičstva. Sú totiž stále obľúbené, rozšírili sa do celého sveta a využívajú sa v mnohých hudobných žánroch, napríklad v bluegrasse, country, americane, blues, jazze či folku. Preto je aj festival Dobrofest multižánrový. Tento rok sme si na ňom pripomenuli tri zaujímavé výročia: patent prvého funkčného prototypu rezofonickej gitary Johna Dopyeru (100. výročie), otvorenie Dvorany slávy dobra v trnavskom Dome hudby (30. výročie) a vydanie známky s vyobrazením rezofonickej gitary Slovenskou poštou (25. výročie). Počas Dobrofestu 2026 bola vo štvrtok a v piatok možnosť od 16.00 hod. do 18.00 hod. navštíviť stálu muzeálnu expozíciu Dvorana slávy dobra. Všetky tri dni festivalu priniesli i možnosť obdivovať prezentáciu rezofonických gitár firmy Ortega a prezentované hudobné nástroje si aj vyskúšať. Fanúšikovia Dobrofestu si mohli zakúpiť festivalové tričko či načítať QR kód a tak podporiť organizovanie festivalov Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. na budúci rok. Festival Dobrofest 2026 z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a mesto Trnava.
Program odštartoval v stredu večer koncertom legendárnej českej hudobnej formácie Robert Křesťan & Druhá tráva. Pod holým nebom pred plným Nádvorím vystúpila v zostave: Robert Křesťan - sólový spev, mandolína, Luboš Malina - banjo, mandolína, írske píšťaly, vokály, Luboš Novotný - dobro, lap steel, vokály, Radek Hlávka – akustická gitara, vokály, Tomáš Liška - basová gitara a Martin Novák - bicie, perkusie. Táto virtuózna kapela úspešne prekračuje hranice hudobných žánrov, jej hudba okrem bluegrassu a country čerpá napríklad i z folku či z rocku. Navyše, pri tvorbe svojich doteraz najnovších albumov Díl první a Díl druhý spolupracovala s producentom Eddiem Stevensom, ktorý aranžmány piesní obohatil klávesovými nástrojmi, syntetizátormi či netradičnými štúdiovými efektmi. Obidva albumy získali Cenu Anděl v kategórii Folk. Približne polovica skladieb, ktoré zazneli na Dobrofeste 2026 v podaní Roberta Křesťana & Druhej trávy, pochádzala z týchto dvoch albumov. Išlo napríklad o piesne Úsměv Cyrana, Vlčí oči, Je suis désolé (originál: Mark Knopfler - Je suis désolé), Crazy Horse, Via Dolorosa či Zůstaň (originál: Tom Waits – Hold On). Robert Křesťan je skvelý hudobník, spevák, autor hudby, prekladateľ i textár. Jeho piesne by sa pokojne dali počúvať aj ako pôsobivá poézia podfarbená hudbou. Spev i hudba oscilovali medzi jemnosťou a energiou a obecenstvo, ktoré búrlivo tlieskalo, pokrikovalo a tlieskalo do rytmu, mali vo svojej moci. Bolo to kúzlo presahujúce prítomné chvíle. Atmosféru dokresľovala tma, ktorá sa počas koncertu rozprestrela nad Nádvorím. Po záverečnej piesni Kdybys mě zabila nasledovalo dlhotrvajúce standing ovation. Ako prídavok zaznela pieseň Až si jednou sundám boty a po mohutnom aplauze ešte pieseň Bolest (originál: Nine Inch Nails - Hurt). Na konci približne dvojhodinového koncertu Nádvorie znova aplaudovalo postojačky.
Štvrtkový večer bol venovaný bluesovej hudbe, pretože Dobrofest rozhodne nie je len country festival. Pre nebezpečenstvo búrok boli koncerty presunuté do veľkej sály kultúrneho centra Malý Berlín, ktorá sa nachádza na poschodí hneď vedľa Nádvoria. Poriadna búrka sa začala ešte pred začiatkom programu, no skalní bluesoví fanúšikovia nesklamali a sála sa zaplnila. Prvým účinkujúcim bol slovenský spevák a gitarista Štefan Uhriňák, ktorý vo svojom sólovom bluesovom projekte vystupuje pod umeleckým menom Tony Bigmouth Pearson a jeho hudba a spev obsahujú okrem blues aj prvky jazzu. Veď už na súťažnej prehliadke Nové tváre slovenského jazzu 2017 získal cenu SOZA za najlepšiu pôvodnú autorskú skladbu. Ako bluesman reprezentoval Slovensko na medzinárodnej súťažnej prehliadke European Blues Challenge 2019 na Azorských ostrovoch a následne aj na prestížnom International Blues Challenge 2020 v americkom Memphise. Pohodový a vtipný Tony Bigmouth Pearson hneď po príchode na dobrofestové pódium nadviazal kontakt s obecenstvom a počas svojho koncertu ho stále udržiaval. Keďže vystupoval na Dobrofeste, využíval drevené dobro i medenú rezofonickú gitaru s bottleneckom (obe od firmy Ortega). Šikovnou hrou a výrazným a sugestívnym spevom obecenstvo zaujal. Okrem vlastných piesní (ako Break A Fall, Better Believe, Ain´t Kiddin´ a i.) zazneli v jeho podaní napríklad aj klasiky I´m A Soldier In The Army Of The Lord (traditional), Have You Ever Seen The Rain (Creedence Clearwater Revival) či Crosstown Traffic (Jimi Hendrix). Počas piesne Facing God´s Back Tony Bigmouth Pearson zapojil do spevu aj obecenstvo. Po piesni Not My Home, čo bol poriadny rachot zahraný technikou slide, si obecenstvo nadšene vytlieskalo prídavok: pieseň Asi (výnimočne so slovenským textom). Moderátor Peter „Bonzo“ Radványi následne Štefanovi Uhriňákovi vymyslel nové meno: Tony Guitar Pearson.
Ja som sa počas prestávky zamotala pri prezentácii gitár v malej sále, kým som si nepovedala, dobré ráno, veď sa začína ďalší koncert! Bežala som do veľkej sály, kde práve začínalo hrať česko-americké akustické country bluesové trio s príznačným názvom Dobré ráno blues band. Tvoria ho: Brynn Stephens – spev, ústne harmoniky, Vít Kopecký – rezofonická a akustická gitara, stomp box a Vladislav Sosna – valcha, perkusie. Títo vynikajúci hudobníci značne rozprúdili náladu v sále. Boli energickí, stále v pohybe a okrem toho sólovali ako diví. Brynn Stephens a Vladislav Sosna sa ujali sprievodného slova a ich komentáre k jednotlivým piesňam mali zábavnú i poučnú funkciu. Hudba mala až tranzový rytmus a smutné piesne sa paradoxne menili na radosť. Pretože Dobré ráno blues band má rád amerického bluesmana Howlin´ Wolfa, na koncerte zaznelo veľa piesní z jeho repertoáru ako Little Red Rooster, I Ain´t Superstitious, Spoonful či Evil Is Goin´ On. Úspech mala však napríklad aj pomalá vážna pieseň pôvodne od Blind Lemona Jeffersona See That My Grave Is Kept Clean a tiež inštrumentálka – pocta Ericovi Claptonovi, ktorú zahrali len Vladislav Sosna a Vít Kopecký. Druhý menovaný neskôr porozprával, ako ho očarila rezofonická gitara: raz bol v Moste na koncerte, kde hral Peter „Bonzo“ Radványi. Bonzovi teda vďačí za svoje hudobné smerovanie. Tiež pochválil svoju mosadznú rezofonickú gitaru Leewald. Poslednou piesňou festivalového koncertu Dobré ráno blues bandu bola Got My Mojo Working. Hudobníci zahrali oduševnené sóla a Vladislav Sosna si v rámci show aj zabehal pod pódiom okolo obecenstva. Dobré ráno blues band si vyslúžil obrovský aplauz a pridal ešte pieseň Little Red Rooster v unplugged verzii, pričom všetci hudobníci zišli medzi obecenstvo a tam hrali. Odmenou im bol ďalší búrlivý aplauz. Počas koncertov sa búrky vybúrili a aj prestalo pršať. Akurát môj vlak z dôvodu nepriaznivého počasia meškal asi hodinu. Aj to je blues.
Tretí deň Dobrofestu 2026, piatok, sa začal v Dome hudby Mikuláša Schneidera-Trnavského. Expozíciu Dvorana slávy dobra si, samozrejme, v ten deň pozrelo podstatne viac ľudí ako v upršaný deň predtým. Na nádvorí Domu hudby (Ulica Mikuláša Schneidera-Trnavského 5) sa konal koncert 100 rokov rezofónie. Obecenstvo obsadilo všetky miesta, ktoré boli preň pripravené, niektorí ľudia aj stáli. Mala som pocit, že dážď visí na vlásku, no nerozpršalo sa. Koncert odohral a odspieval ako sólista Američan Bruce „Bhuba“ Lewis. Jeho inšpiráciou je nielen blues, ale aj jazz, country či rock. V niektorých piesňach hral na akustickej gitare, v iných na rezofonickej s kovovým telom (ktorá bola kópiou historickej gitary Tricone a Peter „Bonzo“ Radványi upozornil na jej futuristický dizajn). Gitary v rukách amerického hudobníka virtuózne spievali, hudba i spev boli príjemné a pestré, s rôznymi finesami. Do strún sa miestami poriadne oprel. Čerpal okrem iného zo svojho albumu Walk Down That Lonesome Fretboard (1997). Zahral napríklad piesne Nine Pound Hammer (Merle Travis), Do It If You Wanna (Sonny Boy Williamson), That´s How I Learned To Sing The Blues(Henry Hipkens), Sunflowers (Bruce Lewis), Dyin´ Time Blues (Bruce Lewis), Mr. Engineer (Jimmy Martin, Paul Williams) a i. Bruce „Bhuba“ Lewis zožal mohutný potlesk obecenstva a pridal ešte vlastnú pieseň Rockin´ Chair. Obecenstvo pri nej spontánne tlieskalo do rytmu a na záver nadšene aplaudovalo.
Z Domu hudby nie je ďaleko na Nádvorie na Štefánikovej ulici. Tam program pokračoval. Tento večer bol zameraný na bluegrass a opäť bola „plnka“. Ako prvá sa predstavila česká kapela Flashback: Jan Kejval – gitara a spev, Darek Houška – dobro a spev, Pavel Kulišan – mandolína a spev, Libor Nývlt – banjo a René Křepela – basová gitara a spev. Táto kapela vznikla v roku 2004 a v repertoári má vlastné aj prevzaté piesne, v drvivej väčšine s textami v češtine. Ako povedal kapelník Jan Kejval, hrali v oslabení (bez huslistu), ale zato dobro im nechýbalo. Celá kapela hrala veselo a živelne, vedela vystavať poriadnu „stenu“ zo svojho zvuku. Hlavným spevákom bol mandolinista a jeho hlas znel pevne a sebavedomo. Spoluhráči sa mu starali o zvučné sprievodné vokály. Vypočuli sme si piesne ako To nemůžu bejt já, Mířím ke hvězdám či Znám tu chvíli. Na setliste bola i pôvodne country pieseň Desperát (Highwayman) s českým textom Zdeňka Rytířa. Sólovo si v nej zaspievali gitarista, mandolinista i dobrista. Zaujímavá bola česká verzia piesne 1901: A Canyon Oddyssey, pôvodne od kapely The Infamous Stringdusters, v ktorej hral hlavnú úlohu „zrádný jez v Hrádku nad Nisou“. Zaznelo v nej parádne sólo dobra. Hudobníci prešpikovali svoje sprievodné slovo humorom, robili si žarty napríklad zo svojho častého dolaďovania hudobných nástrojov. Po úplne novej piesni Poutník nasledovala vážnejšia pieseň Kdopak ví, venovaná do neba Lenke Thimovej (autorke jej textu) a kamarátovi Vladimírovi „Vrabčovi“ Lajčiakovi. V závere koncertu sa ozýval obrovský potlesk a prídavkom bola pieseň Právě teď (Janek Ledecký), ktorú Flashback zdatne „zbluegrassoval“ a ku koncu nasadil značné tempo.
Záver programu i celého festivalu patril, ako povedal Peter „Bonzo“ Radványi, kráľovskej kapele: medzinárodnej bluegrassovej formácii King Springs Road. Do Trnavy pricestovala v rámci svojho európskeho turné v zostave: Tyler Griffith (USA) – gitara, spev, Owen Schinkel (NL) – dobro, spev, Kylie Kay Anderson (USA/NL) – mandolína, spev, Nienke Griffith-Bruinsma (USA/NL) – basová gitara, spev a Ralph Schut (CZ/NL) – banjo, spev. Kapela, zložená zo samých výborných hudobníkov a hudobníčok, hrala a spievala s drajvom, emotívne, a pritom jemne. Obecenstvo sóla účinkujúcich odmieňalo veľkým potleskom. Všetci členovia a členky kapely si sólovo zaspievali. King Springs Road čulo komunikovali s obecenstvom, Ralph Schut dokonca po slovensky. Zaujala okrem iného informácia, že v rámci merchu predávajú aj vlastnú kávovú zmes King Springs Roast. Kapela má v repertoári vlastné i prevzaté piesne. Trnavský setlist obsahoval piesne ako After All, One Tear, That´s Why I´m Blue a i. a tiež dve inštrumentálky. Pomalú a nežnú pieseň Slip Away s krásnym zvukom dobra napísal Tyler Griffith na základe spomienok na svojho zosnulého otca. Počas cituplnej gospelovej piesne By Your Hand, ktorej autorkou je Kylie Kay Anderson, začalo pršať. Pieseň interpretovala komorná zostava: Kylie Kay Anderson – mandolína, spev, Tyler Griffith – gitara, spev a Nienke Griffith-Bruinsma – spev. Vyššia moc sa zmilovala a dážď ako prišiel, tak i odišiel. Len občas zafúkal temný vietor. Zaznela ešte napríklad pieseň Two Dozen Roses, pôvodne od country kapely Shenandoah či bluegrassový cover známej piesne All My Loving od The Beatles. Na konci koncertu obecenstvo búrlivo aplaudovalo a vystúpenie King Springs Road bolo korunované dvoma prídavkami. Počas toho druhého znel spontánny potlesk obecenstva do rytmu.
Peter „Bonzo“ Radványi napokon zdôraznil, že si nevie predstaviť lepší záver Dobrofestu. Andrej Halada, predseda Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., dodal, že na budúci rok sa bude konať už 30. ročník tohto festivalu. Poďakovali podporovateľom a partnerom festivalu, jeho organizátorom, účinkujúcim, zvukárom, osvetľovačom i obecenstvu.
Po skončení oficiálnej časti Dobrofestu 2026 som sa vybrala na vlak, hoci aj medzi obecenstvom bolo veľa hudobníkov a bola avizovaná ešte jam session. Veľká časť obecenstva odišla a vietor neveštil nič dobré. Na druhý deň som sa dozvedela, že počasie predsa len poslúchalo, bluegrassová jam session sa vydarila a zahrali si, samozrejme, nielen festivaloví účinkujúci.
Dúfam, že sa mi podarí prísť aj na jubilejný 30. ročník Dobrofestu. Niet totiž lepšieho spôsobu oslavy ako skvelá hudba v priateľskej atmosfére a ako poznám Dobrofest, bude to určite znova na jednotku.
RUŽENA ŠÍPKOVÁ
Foto autorka okrem Tony Bigmouth Pearson, foto: Ortega Guitars Slovakia