BUNKER MUSIC HOUSE a ďalšie moje skúšobne

Iste väčšina z vás, ktorí sa aktívne venujete muzike vie, že nebýva úplne jednoduché nájsť pre svoj band priestor vhodný na skúšanie. Taký, kde by bola elektrika, teplo, bol by zabezpečený proti vykradnutiu a hlavne by sa nachádzal na prístupnom mieste, na ktorom by (a tu sa skrýva problém) či už v nočných, alebo denných hodinách nerušili susedov vypečené aparáty, či bicie.

A pokiaľ ku týmto podmienkam pridáte ešte takú, že priestor musí byť atypický, inšpiratívny,  musím mať zaujímavú atmosféru, či dokonca určitý génius loci, tak stojíte pred naozaj závažnou úlohou. No a presne v takomto bode som koncom roka 2011, keď som sa rozhodol oživiť svoju kapelu The Dark a zároveň som prijal ponuku od Lacka Kováča, aby som nahradil v jeho kapele Get Explode pána Mariána Čurka, nachádzal aj ja. Hľadal som, hľadal a... našiel.
 

Putovanie

1

Prvú skúšobňu som vybudoval v podkroví bývalej starej bratislavskej továrne menom Cvernovka. Povala, kde možno 50 rokov nešliapla ľudská noha. Plná harabúrd a miestami až do výšky kolien siahajúcou vrstvou holubieho trusu a múmií. Možno by mnohých odradila.
 

1b

Ja som ale v tom momente, ako som po prvý krát stojac na rebríku otvoril padacie dvere vedel, že som našiel presne to, čo som hľadal. Skúšobňa mala geniálnu atmosféru a tak isto aj svoje chyby.
 

Najväčšou bolo, že po pol roku driny a tri dni po hrdom vyhlásení „hotovo“, mi zazvonil telefón a hlas pána správcu na druhom konci mi oznámil, že priestor treba vypratať, pretože budova sa ide búrať.
 

3

Druhá skúšobňa sa nachádzala tak isto v bývalej Cvernovke, vzdušnou čiarou ani nie sto metrov od tej prvej. Pôvodne mi bolo miesto zapožičané iba na dočasné uskladnenie vybavenia a nástrojov. Vďaka zhovievavosti pána správcu „dočasnosť“ trvala rok a pol. Z môjho pohľadu veľkým bonusom skúšobne číslo dva bolo, že v susednej miestnosti som si mal možnosť zriadiť fotografický ateliér.
 

4b

Keď koncom roku 2013 teda dočasnosť skončila, s hlavou v smútku som definitívne opustil Cvernovku a začal hľadať nový priestor. Prezeranie stoviek inzerátov a následných obhliadok na celom území Bratislavy trvalo skoro tri týždne. Nakoniec sa na mňa ale predsa len usmialo šťastie.

Súčasná, v poradí tretia skúšobňa sa nachádza v areále bývalých najväčších slovenských chemických závodov v budove, či skôr pevnosti dvojpodlažného nadzemného krytu CO, ktorý bol postavený tesne po druhej svetovej vojne. Stavba je to naozaj úctyhodná a bola to z mojej strany láska na prvý pohľad.
 

bunker_2

Kvôli hrúbke obvodových múrov (2,5m) a stropu (3,5m) stavba pôsobí z vonku monumentálne a aj vo vnútri je miesta dosť. Usporiadanie jednotlivých miestností na prízemí a tak isto na prvom poschodí je približne rovnaké. Na každom podlaží po dve miestnosti, WC a miestnosť so vzduchotechnikou. Priestory po mojom príchode som musel najprv vypratať, vyčistiť a vymaľovať. Posledné menovaná činnosť sa ale neskôr ukázala ako dosť zbytočná a hneď aj vysvetlím prečo.
 

bunker_3

Teplota

Keď som vkročil do bunkru prvý krát, bol akurát január. A vo vnútri bola riadna zima. Teplomer, ktorý som priniesol ukazoval svojich päť stupňov nad nulou (o tri menej ako v chladničke) a aj keď boli zapnuté všetky radiátory, ktoré som tam navláčil, ručička sa ledva posunula o pár stupňov a v momente, keď som ich povypínal, zase tvrdohlavo klesla na svoju obľúbenú päťku. A ani naozaj silný 40 kW plynový ohrievač, ktorý mi požičal kamarát toho veľa nezmohol. Vyhrial síce priestor za chvíľku ako saunu, ale pár minút po vypnutí zasa päťka. Bolo jasné, že na to, aby sa obrovská masa železobetónu prehriala bude potrebné pravidelne dlhodobé vykurovanie celého priestoru. Peňazí nazvyš nebolo a tak som vylučovacou metódou dospel jednoznačne k riešeniu kúrenia drevom. Problém bol ale ten, že neexistoval spôsob, ako dostať dym z bunkru.Vlastne existoval. Spraviť dieru cez dva a pol metrovú železobetónovú stenu.

Bola to strašná otročina a trvala skoro celé štyri mesiace, ale nakoniec som to zvládol. Zvyšné mesiace roku 2014 som strávil hlavne zatepľovaním vnútorných stien a stropu polystyrénom a postupnou rekonštrukciou jednotlivých miestností. Ale stálo to za to. Túto zimu (2014/15) neklesla ručička teplomera ani raz pod 15 stupňov a väčšinu času oscilovala medzi 17-21 stupňami Celzia.
 

Usporiadanie

Na každom z dvoch podlaží sa nachádzajú dve miestnosti. V tých na prvom poschodí sú situované samotné skúšobne (obr. 4 a 5). Keďže jednotlivé miestnosti oddeľuje od seba meter široká „priečka“ a prechod uzatvára dvojica hrubých dverí zatlmených akusticky pohltivým Nobasilom, môžu v každej skúšobni hrať súčasne dve kapely bez toho, aby sa vzájomne rušili.


 

Na prízemí je rovnakou priečkou priestor tak isto rozdelený na dve časti. V prvej sa nachádzajú iba dve súpravy bicích. Tu má svoje pôsobisko pán Boris Brna (hráč na bicie v kapele Elán) a jeho Škola hry na bicie nástroje. Pokiaľ sa chcete venovať seriózne tomuto nástroju, máte tu možnosť zdokonaliť sa u odborníka na slovo vzatého.



O niečo väčšiu plochu prízemia zaberá spoločenská miestnosť s nízkym sedením, minibarom a biliardom, ktorý je k dispozícii pre návštevníkov skúšobne (obr.6). V minibare máte možnosť dať si pivo, minerálku, či energy drink a pokiaľ bude skúška trvať dlhšie, nie je problém aby som vám pripravil chutný burger.

 

Kapely a prevádzka

Momentálne u nás skúša viacero kapiel, či už sú to Princovia ex člena Zóny A Leďa, či takisto punkáči Kto chce, čo chce, cez bluesových OJB, či multižánrových Transpolune, až po rock popové projekty (napríklad čím ďalej, tým lepšia kapela Leisure). Od kedy skúšobne existujú, bolo si tu zahrať, či len tak pozrieť aj množstvo ďalších muzikantov (Peter Nagy a Indigo, Marián Greksa, Zputnik (CZ), Whisky, či Temo zo Slobodky, superstaristi Maťo Konrád či Robo Mikla, Kornel Kadlubiak a mnohí ďalší. A dokonca tu TV Joj natáčala aj pár scén s kapelou Forsomeone do seriálu Panelák, takže je to tu dosť pestré.

Pokiaľ chce kapela skúšať pravidelne, má možnosť nechať si svoje kompletne vybavenie priamo v skúšobni, prípadne v príručnom sklade bez obavy, že by im niekto na nástroje siahol a samozrejme môže využívať aj všetko vybavenie, ktoré je v skúšobni k dispozícii (6000W PA systém, bicie, mikrofóny, stojany, efekty a všeličo iné). Druhá možnosť je, že kapela potrebuje skúšať jednorázovo, či občasne. V tom prípade si u nás svoje nástroje nenecháva, ale si ich po skúške berie so sebou.


 

Harmonogram skúšania funguje online. Stačí sa prihlásiť do služby Gmail ako skusobnaba@gmail.com (heslo vám dám na vyžiadanie) a otvoríte si kalendár, kam sa zapíšete na termín, ktorý je voľný a vyhovuje vám. Prístup do objektu je môžný po dohode a rezervácii naozaj kedykoľvek. Nič také, ako nočný kľud u nás naozaj neplatí.

Keďže sa celý život venujem fotografovaniu a posledných pár rokov aj natáčaniu hudobných videoklipov, kapely ktoré u nás skúšajú sa môžu dostať po dohode k týmto službám s výraznými zľavami.


Ďuro The Dark

A ešte jedna informácia. Nedajte sa zmiasť názvom facebookovej stránky Skúšobňa Cvernovka.  Súčasná skúšobná sa nachádza v Bratislave v bývalom Istrocheme. Bohužiaľ pravidlá používania FB nedovoľujú zmeniť názov stránky.

Kontakt

V prípade záujmu o skúšanie ma môžte kontaktovať buď správou na facebooku skúšobne www.facebook.com/skusobnaba, na mojom osobnom profile www.facebook.com/durothedark, alebo na telefónnom čísle 0904 948 171.

Juraj Somolányi

 

P.S: Keďže Bunker Music House je v súčasnosti už plus-mínus dokončený a ja sa pomaly ale iste začínam nudiť, rozhodol som sa pustiť do vybudovania ďalšieho podobného priestoru. Ak by ste vedeli o niečom vhodnom (kľudne aj v značne zanedbanom stave), či už to bude kryt CO, stará dielňa niekde v priemyselnom areáli, či továrni za nízku cenu na mieste, kde by nikoho nerušila hlasná hudba, dajte mi prosím vedieť ;-)

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: