Hudba Už jsme doma možno už nie je taká objavná a doslova nešokuje ako pred tridsiatimi rokmi, stále má ale po celom svete, a to doslova, svojich poslucháčov a dostala sa do kategórie V.S.O.P.
Všetkých šestnásť troj až štvorminútových skladieb má drajv a napätie, takže sa do konca nenudíte. Stačí si pustiť prvú, surovú Silver, a je jasné o čom to bude.
Blues musíte cítiť, mať ho pod kožou a keď ste ešte aj nebodaj interpret, tak tam to musí byť! A títo dvaja páni ho majú nielen pod kožou, ale priamo v srdci.
Nie je to jazz, nie je to ambient, moderná vážna hudba, ani čistá elektronika. No v každom prípade je to hudba súčasná, ovplyvnená stavom duše, možno pohľadom zúčastnených na svet.
Slovensko je, zdá sa, obľúbenou zastávkou Iana Andersona. Má tu už päťdesiat rokov more fanúšikov a tí včera zaplnili do posledného miesta športovú halu na Pasienkoch.
Nezáleží ale až tak na počte a zostave, pretože nesmierne intímna Parasomnia s Derlak je rovnako famózna ako najdlhšia a rockovejšia Initial Song zahraná v kvintete.
Štyri famózne speváčky zahájili koncert trávniocou, ale v priebehu hodiny sme od celej kapely počuli úžasne transformované ľudovky, jazz, dokonca aj prog rock. Hlavný hosť večera však bolo famóze súrodenecké trio Cohenovcov z Tel Avivu.
Všetko sú to v podstate balady s úžasnou melodikou šmrncnuté jazzom. Przemkov spev je veľmi istý, príjemný, s perfektným frázovaním. A je jedno, či spieva poľsky alebo anglicky.
