Brian Eno vydal desiatky albumov a na desiatkach spolupracoval ako producent alebo člen kapely. Zanecháva hlbokú ryhu v hudbe posledných 30. rokov minulého storočia, až doteraz.
Matt Berninger, chlapík s nádherným barytónom a vzhľadom hrdinu spaghetti westernov Sergia Leoneho vás okúzli tak, že ostanete priklincovaný v kresle ešte dlho po poslednej skladbe…
Schweigert nám v 11 skladbách servíruje zmes funky, jazzu (!), reggae, blues a ja neviem čoho ešte. Kapela neuveriteľne funkuje a angažovanie dychovej sekcie ktorú aranžovala Lenka Molčányová bola veľmi dobrá voľba.
Z jeho piatich rozsiahlejších kompozícii sála duch Pink Floyd, ELP či Oldfielda. Úvodná „Love“ je z tých floydovských s klavírnym úvodom a výraznou basou a v druhej polke spevavým gitarovým sólom.
Pätnásť skladieb nahrávala a mixovala kapela dva roky a výsledok je vynikajúci. Texty reflektujú súčasný stav spoločnosti, tak ako to u takejto kapely má byť.
Skladby sú tradične postavené na hammodoch Dona Aireyho a gitare Steva Morsea, ich sóla sú lahôdkou, ako v „Drop The Weapon“. Kapela znie až skoro progrockovo.
