„Živých nás nedostanú!“ chrabria sa elánisti hneď v prvej skladbe. Naplno rozospievanému základnému jadru skupiny (Ráž, Patejdl, Baláž) v poctivom rockovom podklade rozumieť až po ďalších vypočutiach. Príliš veľa nôt a hustý text, ktorý stojí a padá na tituloch starej elánovskej éry. Akokoľvek sa dá názov albumu a pilotného singlu vypointovať, Elán je Elán. Prepáčime. V časoch prvého výstupu na vrchol popularity boli takmer chlapmi. S vtedajšou cieľovou skupinou, ktorá vekovo rástla pomaly alebo nerástla vôbec, ich spájali texty. Donekonečna sa o stužkovej a štvrtej bé nedá spievať. Aj preto z ostatnej tvorby našli miesto v rádiách kúsky, ktoré hovoria zo srdca starším pánom (Cigary idú do neba, Zanedbaný sex). Dá sa čakať od Elánu iné ako rock´n´roll, táborákové slaďáky, dojímavé sóla, synťákové fanfáry, klavírny a gitarový kolovrátok? Spievali by Elánisti niečo iné ako Filana, Jursu, Zemana, Peteraja alebo niekoho s podobným rukopisom? Chvalabohu, nie. Hudobným dinosaurom akéhokoľvek pôvodu a vyznania experiment málokedy pomohol. Nahrávať ako na bežiacom páse sa už nedá, repertoár je bohatý a preto niet divu, že registrujeme viac megakoncerty, koncerty a komornejšie „anplagdy“ ako novú tvorbu. Album plynie, niekedy príliš nadupaný, niekedy uspáva. Najchytľavejšie piesne sú umiestnené na začiatku a na konci, rádiový potenciál majú dve, čo úplne stačí. Hudobnej pestrosti dopomáha dychová sekcia (saxofón, trombón, trúbka), hoci akoby bola vystrihnutá z Vašovho staršieho albumu. Prekvapením je duet s Lenkou Hrúzovou, víťazkou Hlasu Česko Slovenska. Potenciál stať sa federálnym hitom má, však Elán je Elán. Úspech Elánu je opretý o texty, čo je prípad každej z trinástich skladieb. Najslabším kúskom je práve filanovka Belmondo, nepodarený veršový epigón slávneho Fera. Skladby o cigare, whisky sa v rámci kontextu kapely počúvajú nerušivo. Úsmevne vyznie, keď páni po šesťdesiatke spievajú o šiltovke, o kráse žien, alebo o tom, že kto nemal ryšavú, nevie, čo je láska. Rádiový jazyk je dnes oveľa priamočiarejší, nepresýtený obrazmi. Elánovky sú ako ľudové rozprávky. Tradujú sa z generácie na generáciu. Ak po nich siahnuť, tak po osvedčenej hitovej klasike. Ich radové albumy vždy obsahovali pár chytľavých vecí, na ktorých odrastala, odrastá a bude odrastať ešte nejedna generácia. Elánovská novinka má o niečo menšie predpoklady.
**1/2
JURAI GONŠOR