Inteligentný pop – to je to, o čo tu beží. Slovenskí Maroon 5 (niežeby ich kopčili) sú tu s novým albumom a ako napovedá jeho názov, vyzývajú k hre proti pravidlám. Bratislavská kapela sa dala dokopy v roku 2011 a podnes vydala tri albumy (vrátane recenzovaného) a dva single. Ostatný Burn Inside vyšiel ako EP. Debut s názvom Road To The Machiavelli Valley, ktorý sa miešal v Los Angeles, bol priaznivo prijatý a spravil skupine okolo Dominika Štofka solídne renomé. Tucet piesní novinky pochádza prevažne práve z jeho pera s výnimkou kreatívnych hosťovačiek rapera Vladisa (Play Against The Rules) a spriatelenej speváčky Celeste Buckingham (Gone Crazy). Album potom uzatvára cover Táslerovej Duše človeka. To je aj jediná skladba v slovenčine, ak opomenieme Vladisov flow. Takže je to naozaj inteligentný pop? Bezpochyby. Šaolíni sú rozpočúvaní a zruční muzikanti, ktorí čerpajú z kreatívneho podhubia doby, sú poučení minulosťou a ich pesničky sú nielen chytľavé, ale aj dostatočne originálne na to, aby neskĺzli do banálnych klišé. Spevné refrény prevažne s falzetovou oktávou si raz-dva zapamätáte a ani na ďalšie počutie nepôsobia otravne. Aranžmány stoja na Štofkových a Neffeho gitarách, rytmiku (Neuschl/Uličný) nezriedka dopĺňajú programované sample a loopy, tepichy a arpeggiatory sa striedajú so štrajchoidmi a pianoidmi. Zvuk Lahovho mixu a Karáskovho mastra je šťavnatý a dobre artikulovaný. Čo je v našich končinách skutočne akosi proti pravidlám, o hudbe ani nehovoriac. Myslím, že dominancia anglických textov čosi napovedá o ambícii kapely chytiť sa v zahraničí. Highlighty ako hranosť na českej MTV, klip k skladbe Japan režírovaný singapurskym umelcom Malcolmom, či 130 koncertov na šnúre po troch európskych krajinách (2013) tomu veľavravne nasvedčujú. Väčšinou recenzovanú dosku po pár počutiach odložím a sadá na ňu prach. Toto si však vezmem do auta a budem to nejaký čas počúvať ďalej, aby som prišiel na to, prečo je to také dobré.
****
ANDREJ TUROK