Púšťam si to naslepo a po chvíli mi napadne láskavé muzikantské slovo – gastrodžez. To sedíte v dobrom podniku po dobrej večeri, pri dobrom víne, nenáhlivo zažívate a začínate vnímať okolie. Aj tú partiu muzikantov v kúte. Najprv samozrejme peknú speváčku, potom sa i započúvate a ste príjemne prekvapení – inteligentní muzikanti si hrajú inteligentnú muziku, žiadne len štyri rany do hlavy, neotravujú, nevyrušujú, nepredvádzajú sa, zasólujú si každý len tak akurát, speváčka čistučko intonuje, a to aj pri všelijakých, bočnými uličkami vedených, melódiách, istá si je vo výškach, vo výraze, uveríte jej aj šepkando, poväčšinou má v hlase úsmev, aj keď chvalabohu nie až taký ako Dušan Grúň, spočiatku si chvíľu hovoríte, či to nie je oná... Soňa Horňáková?, taký trochu podobný témbr, texty neurážajú, neotravujú opakovaním primitívnych sloganov, sem-tam sa ozve rôzne „fa da di ta pá dam pam dam“, sem-tam metličky jemne zašuchocú po virbli... A veď také už som počul! Tie ohýbané tóny, všelijaké rytmické zarážky, nie všetko dokolečka dokola na druhú či nebodaj na prvú... No namojveru – džez! Alebo minimálne nadžezované vkusné pesničky. Príjemné, sem sa nebudem hanbiť pozvať známych na večeru.
Pri bližšom pohľade do bukletu zisťujem, že ide o speváčku, klaviristku, skladateľku a textárku Kristínu Prekopovú. Čiže autorská pesničkárka v podstate! Idem teda po textoch, po výpovedi takpovediac. Zblízka už si človek viac všimne takých vecí ako napríklad ...v dotykoch je neha aj chtíč / v dotykoch je všetko aj, aj nič …, (lebo veď chtíč je český, my, Slováci, pociťujeme, keď už, tak žiadzu, však), prípadne: Nálada sa lepší / farby má už svet / smäd po činoch je už väčší / ja vstávam hneď./ pre mňa slnko svieti / je to úžasné / volajú mi kamaráti / mám chuť na básne (Úsvit). No, prečo nie. Toľko z textov Kristíny Prekopovej. Texty jej napísala aj mamička Marcela: ... jediný spôsob ako získať nohy laní / je chodiť po cestách, po ktorých chodia ony... (Nohy laní), ...ďakujem za taxík / posledné zbohom / strácam sa v svetle lámp / miznem za rohom... (Krajina) i ďalší textári. Jednu pieseň jej česky otextoval brniansky folkový bard Jiří Vondrák: Madam Róza / za sklem tóru čtou / její lásky smutné děti / na sklo dýcha Izrael... (Madam Róza). České ř v ústach autorky trochu drhne, ináč sa ale s výslovnosťou popasovala pekne.
Muzikantov má Kristína Prekopová inteligentných, schopných, všetko je ako má byť, bez šokujúcich prekvapení, len v jednej chvíli zakvíli gitara tak, že mi až naskočí Hendrix – a skutočne, na obale čítam, že hral Vladimír „Jimmy“ Nikulin (Úsvit) – a na inom mieste začujem zatiaľ ešte stále trochu exotický zvonivý zvuk švajčiarskeho plechového hangdrumu (Juraj David Raši), zahosťovali si tiež výborní – Stano Palúch na husliach, napríklad (Nohy laní).
V buklete Kristína Prekopová ďakuje, okrem iných, najmä Stvoriteľovi za chvíle šťastia pri nachádzaní tónov. Nemôžem povedať, že by mi ten album priam „pootvoril brány tušeného“ a „nasmeroval ma k Prameňu“, ako zadúfala autorka, ale „pohladiť dušu“ môže nielen po dobrej večeri.
***
GACO NOVOMESSKÝ