Pohoda on the Ground 2021

pohoda
Letisko Trenčín 
7.-11. VII. 2021

Toto je veľmi zvláštna doba.  Minimálne trištvrte roka organizátori pripravujú festival Pohoda aj s tým rizikom, že sa nakoniec konať vôbec nebude.  Rozhoduje o tom akýsi Covid automat, výraz o ktorom sme pred rokom vôbec netušili. Bolo treba, aby okres Trenčín bol v čase konania Pohoda on the Ground 2021 zelený. Posúdenie tých farieb má na starosti okresný hlavný hygienik a priraďuje ju podľa prísnych tabuliek určených vládou tejto republiky, podľa vývoja covidovej pandémie. To sa chvalabohu udialo týždeň pred termínom konania. Trenčín  dostal zelenú. Bohužiaľ festival Vrbovské vetry, ktorý sa tradične koná týždeň pred Pohodou, nemal také šťastie a štyri dni pred začiatkom konania prekladali festival do susedného zeleného okresu, do Jaslovských  Bohuníc. 

 

Ale poďme k  tohoročnej Pohode. Žiaden mega festival s 30 000 návštevníkmi, ale 5 festivalov za  5 dní za sebou s kapacitou 1 000 návštevníkov. Po  prvom dni o desiatej ráno musela prvá tisícka návštevníkov opustiť areál a ďalšia tisícka mohla o jedenástej vojsť.

Za tie roky čo už festival Pohoda existuje ho Michal Kaščák so svojou družinou,  resp. Pohoda teamom posunul do veľmi vysokého levelu čo sa týka kvality služieb, čistoty, ekológie, organizácie a tak festival  ťažko hľadá široko ďaleko v Európe konkurenciu. Michal a spol už nevedia robiť malé veci a tak sa stalo, že pre tento festival pre tisíc ľudí pripravili veľmi veľkorysé riešenie. Festival ponúkal tri veľké pódiá, z toho jedno medzinárodné a dve domáce klubové,  jedno pódium zvané električka, dve garáž stejdže a ešte myslím jedno pódium pre dídžejov. K tomu kopa ďalších stavieb, Artist Village, keteringové stany, stany pre zábavu a šport,  pingpong,  autodráha, rôzne stavby pre neziskové organizácie, vozíčkarov... K tomu všetkému kopa mobilných, stále čistých splachovacích WC, sprchy, zariadenia pre umelcov v backstage, zdravotné stredisko, stánky s nápojmi a posedením, tienidlá proti slnku,  osviežujúce fontány s vodou, stanové mesto a chatky na prenájom, ruské koleso, cirkus a určite som ešte všeličo zabudol. Napriek tomu množstvu stavieb bol areál neskutočne útulný, pôsobil na mňa veľmi ukľudňujúco a zároveň má nabíjal obrovskou energiou. Bolo z neho cítiť, že ho tvoria ľudia ktorí vedia čo robia a robia to s láskou k hudbe a s láskou k všetkým návštevníkom. Ľudia boli pri vstupe testovaní, aby bola zachovaná bezpečnosť a zdravie. 

 

jobus_pohoda
 

Medzinárodný stage mal päť dní rovnaký program  ktorý zostavil Pohoda team. Do poslednej chvíle netušili, či umelci hlavne z Veľkej Británie budú môcť pricestovať. Na hlavnom Pohoda stage boli neprehliadnuteľní  Vrbovskí víťazi s Komorným orchestrom mesta Trenčín.  Tí otvárali každý deň o 15:00 festivalový program. Veselé piesne bratov Jobusovcov plné priemyselného folklóru hraného na netradičných nástrojoch, ktoré vyrába Andrej Budislav Jobus, boli doprevádzané tónmi sláčikového orchestra. Tieto  kompozície zložil a do nôt rozpísal hudobný  skladateľ Slavo  Solovic. Zo všetkých piesní podľa mňa naviac vytŕčala kompozícia Montážna pena,  ktorá mi pripomínala koncert Roberta Planta a Jimmyho Pagea v projekte No Quarter s ľudovým orchestrom v Marakéši. Ku koncu predstavenia vždy zahrali hymnu multiorganizácie Kriak, na ktorú ako jedinú na svete sa tancuje a vzdáva sa hold predsedovi Kriaku pánu Húpaciemu koňovi.

 

 

Veľkou raritou hlavného  Pohoda stage bola africká skupina Fulu Miziki z Konga. Tí prišli na festival bez nástrojov a v prvom rade išli navštíviť miestne odpadové hospodárstvo.  Fulu Miziki znamená v jazyku lingala „odpadová hudba“. Kolektív týchto multidisciplinárnych umelcov totiž vytvára nástroje z odpadu a neúnavne v nich objavuje nové zvukové možnosti. Z vyhodených vecí si vytvárajú aj originálne masky a kostýmy. Pod pestrou show a afrofuturistickými maskami sa ukrýva silné panafrické posolstvo mieru či poukazovanie na zlú ekologickú situáciou v ich rodnej krajine i na celom svete. Nebolo treba dlho čakať a bratia Jobusovci vytvorili s touto kapelou fúziu a zahrali skvelé africko slovenské melódie. 

Veľmi zaujímavá bola Dry Cleaning, post-punková kapela z južného Londýna, ktorú prirovnávajú k Joy Division či Sleaford Mods.

Klubové pódia menili program každý deň. Vystriedalo sa tu za 5 dní viacero slovenských klubov. Tie si samé  pripravil svoj program, do ktorého im organizátori nezasahovali. Konkrétne to boli kluby Hangár, Bombura,  T3, Fuga,  Klub 69, Diera do sveta, Hájovňa , Záhrada,  Wax, Collosseum Stromoradie. Tu hrali  prevažne slovenské kapely, sem tam české, maďarské či poľské.

 

pohoda_dzurik
 

Ako lokálpatriota ma  hneď v prvý deň veľmi zaujala trenčianska kapela Personal Spaces. Ich inštrumentálna hudba reflektuje žánre ako post rock, psychedéliu, krautrock a drone. Vo svojich skladbách kladú dôraz na atmosféru a hypnotickú repetitívnosť gitarových riffov. V minulosti predskakovali americkú speváčku Shilpe Ray na domácej pôde a taktiež si zahrali na festivaloch ako Hviezdne noci, Who Needs Lyrics, Končiny a inde. 

Hneď po nich vystúpili ďalší Trenčania Fyasco. Tí vo dvojici, v zložení  bicie a gitara vytvorili na pódiu taký neuveriteľný tlak a energiu, ako by ich hralo desať. Zostava sa vyformovala zo skupiny Downstream, kde hráva Galo na gitaru a Holup na basu. Keďže nevedeli zohnať dlhšiu dobu speváka, vyriešili to podľa Holupa elegantným kompromisom: „Bliakame jak zmyslov zbavení a robíme hudbu čisto na prvú šupu, tak ako to cítime. Žiadne veľké hranie a strašne nás to baví!“

Na električkovom pódiu ma veľmi zaujala kapela Varkocs. Vznikla v roku 2018 ako špeciálny projekt okolo Erika Turteva, virtuózneho hráča na drumbľu. Od svojho vzniku vyniká nekonvenčným prístupom a „chuligánskym ľudovým“ štýlom. Hrá na staré pohanské slovanské a maďarské akustické ľudové nástroje. Ich cieľom je zbierať piesne venované drumbli. Pôsobilo to na mňa ako veľmi netradičné techno.

 

martin_visnovsky
 

Klub Stromoradie predstavil klasické festivalové kapely, ktoré nazval geriatria na zájazde. Jednalo sa o osvedčené staré kapely Chór vážskych muzikantovChiki liki tu-a,  Bez ladu a skladu, Edo Klena a Klenoty Mňága a žďorp

Košický klub Collosseum priniesol zase punkové klasiky ako Slobodná Európa či českých Znouzecnost.

O hudbe na Pohode by sa dalo písať ešte veľmi dlho, vystupovalo veľké množstvo naozaj kvalitných a zaujímavých skupín na viacerých pódiách a nie je v ľudských silách vidieť úplne všetko. 

To  čo býva na festivale po minulé roky prísne zakázané,  to bolo teraz povolené.  Celá letiskové runway patrila inlajnovým korčuliarom a skejtbordistom. Ľudia boli vyzvaní aby fotili a filmovali a potom ponúkli svoj filmový pohľad na Pohodu. Z tohto materiálu nakoniec vznikne zaujímavé film, na ktorý sa všetci tešíme. 

Sympatické bolo aj päťdňové online vysielanie koncertov Rádiom_FM priamo z letiskovej veže. Zároveň filmový štáb RTVS denne natáčal ďalšie diely Klubtúry, ktoré ešte v ten deň pred polnocou vysielala RTVS2. Z tých dielov bolo cítiť že kluby a Pohoda sú nerozlučne spojené. 

 

klubtura_pohoda
 

Ďakujem v mene všetkých muzikantov a zároveň návštevníkov za to, že Pohoda je taká aká je a snaží sa nám v týchto neveselých časoch prinášať radosť a hudobné zážitky. Je to areál, za ktorého plotom necháte všetky starosti, neriešite počasie, neriešite nič, len si užívate tú radosť zo stretnutí s priateľmi a tešíte sa z koncertov a iných aktivít,  ktoré festival ponúka. Bolo to naozaj veľkorysé. Pripomínalo mi to taký malý farebný ostrov v tomto uponáhľanom svete. Čo k tomu dodať? Snáď len: Vivat Pohoda, vivat Michal!

 

ĽUBOŠ DZÚRIK

 

Článok patrí k časopisu: