Sisa Michalidesová je na slovenskej umeleckej scéne zjav ojedinelý. Táto herečka, spisovateľka, skladateľka a neviem, čo ešte, je aj prvotriedna džezmenka. Mohla by byť aj džezmamka, ale na to sa ešte vraj necíti… Nič to nemení na veci, že táto činorodá a silná žena vlani rozčerila vody slovenského džezu zásadným spôsobom. Obklopila sa skvelými hudobníkmi, pozvala ich do svojho nahrávacieho štúdia v garáži vo Viničnom, aby v dvoch frekvenciách zrealizovali jej päť džezových kompozícii. Každá z nich je iná, jedna viac etno, iná viac tiahne do latina, v ďalšej zaznie Chopin. Tá je mimochodom posledná, šiesta a je z pera jej skvostného hosťa, brilantného klaviristu svetovej triedy, Benita Gonzaleza.
Skladby majú dostatočnú minutáž a dávajú priestor hlavne saxofónu Rada Tarišku a Nikolaja Nikitina a trúbke Lukáša Oravca. Nie sú to však žiadne exhibície a predvádzačky. Všetci sólisti sa dokonale podriadili nálade a aranžu každej jednej skladby. Sisa je znamenitá komponistka, preto čas pri počúvaní ubehne ako nič a po poslednej krásnej baladickej Prelude in F minor očakávate, čo bude nasledovať. A zrazu nič. Len ticho, v ktorom doznievajú v hlave posledné Tariškove tóny ako na najlepších Garbarekových nahrávkach. Máte chuť si tento skvostný album pustiť ešte raz a objavovať nové nuansy, ktoré ste na prvýkrát prepočuli. A treba to urobiť. Dať si to ešte raz. Takýchto nahrávok sa nerodí veľa.
Gonzalez je na nahrávke nezastupiteľný. Z jeho hry cítiť kľud a radosť, ktorú takto preniesol aj na ostatných hudobníkov. Sisine skladby mu sadli a posunul ich na úroveň, o ktorej sa asi komponistke ani nezdalo. Skvostný album!
*****
JÁN GRAUS