Sú také teórie, že tvorca by mal zostať skrytý za svojím dielom, nevyčnievať a nezacláňať mu. Môže byť. Niekedy je ale dobré vedieť už dopredu, do čoho ideme. To je prípad nového albumu Barvy radugy (pražské vydavateľstvo alternatívnej hudby Polí5, 2015) od alternatívneho pesničkára, muzikanta, rozprávača, hľadača, zariekavača, šamanského tanečníka a koncertného svetobežného Vladimíra Václavka z Brna. To meno si treba spojiť s názvami skvelých kapiel Dunaj, E, Rale a ďalších, v ktorých pôsobil, s menami spoluhráčov ako Iva Bittová, Pavel Fajt, Miloš Dvořáček atď. Alebo Oskar Török. Trubkár, ktorý podstatnou mierou poznamenáva atmosféru albumu „Barvy radugy“. A prečo po rusky raduga, keď sa to dá povedať aj po česky - dúha? Pustite si na youtube dokumentárny film Zdeňka N. Bričkovského, „Raduga“ (slavnost duhy), o ľuďoch, ktorí si na Sibíri žijú životy po svojom, takpovediac alternatívne. Václavek k nemu nahral hudbu a spieva: ...jak dávno zralou duši mám, nevím, pod tíhou tajů rozpadá se mi, kameny mládí zvětralé sněním padají do vod mých přemýšlení, říkají: bůh je daleko v nebi...
Úvodnou piesňou „Barvy duhy“ akoby pokračoval Bričkovského film o svojráznych jazykospytcoch splavujúcich plte sibírskeho dreva: ...kdo nosí v kostech duhu, tomu to jde k duhu, nepozná nudu... Václavkove texty spočiatku mätú akousi zvláštnou kostrbatosťou. Špecialisti veršológovia by si zgustli na rôznych drobných prehreškoch, absolútnych rýmoch a iných oných. Melódie taktiež neoslňujú pestrosťou či zložitosťou, o Václavkovom polospeve-polodeklamácii ani nehovoriac. Napriek tomu sú jeho piesne sugestívne, vyžarujú mocnú energiu, jedinečnú atmosféru - aj vďaka už spomenutej Törökovej trúbke. Premýšľavým textom, miestami až aforistickým - ... a prázdných slov se nikdo nenají, z prázdných slov jablka nezrají... (Peří pocitů) - nechýba hravosť - ... nechci víc, než to, co nemám, co nemám, taky nikdy nedám.... (Paci paci, letí ptáci). Obsah a forma, aby som tak povedal, dávajú spoločne zmysel. A nútia vás vypočuť si to zariekavanie znova. A znova. Až do záverečnej piesne „Vesmír“. V jej oficiálnom klipe na vás uprene, trojmo, hľadí zrelý plešatý chlap a polospevom deklamuje: ... my v každé chvíli sami, hledajíc věčný řád, zde, kdesi pod hvězdami, zhasnem i budem hřát... Veru, asi tak nejako, poviete si súhlasne (bez ohľadu na ten nespisovný český prechodník).
GACO NOVOMESSKÝ
Kúpiť/vypočuť TU