Aj keď obal nového albumu chýrnej kapely Zuby Nehty znázorňuje farebné sklíčka kaleidoskopu, jeho počúvanie nie je pohľadom cez krasohľad. Trinásť skladieb, ktoré sa vykryštalizovali za pätnásť rokov od vydania ich posledného albumu, neprináša totižto len zrkadlové obrazce príjemných pocitov a nálad, ale aj odrazy clivoty, smútku a nezvestných ideálov. Ich pohľad, hoc pre prežitie nutne obsahujúci aj príležitostné radosti a nádeje, je tienený tŕnistými skúsenosťami a lekciami od neústupčivého času. Všetko vyššie napísané najlepšie charakterizuje hneď titulná skladba Kusy. Príjemne vytaktovaná pieseň s klavírom poháňajúcim vokály, s ofenzívnym saxofónom a s textom o všetkom čo bolo, ale už nie je. Aj ďalšie kusy, napriek tomu, že sa v nich striedajú rozličné hudobné či textové nálady, vyjadrujú melanž rôznych odtieňov generačnej melanchólie a preživších nádejí. Vďaka flaute starosvetsky znejúca a náladou ospalá Liščí o kolobehu radostí a smútkov, dievčensky panková Noční můra o nevysloviteľných slovách, seriálová Paní VI o tichej tragike za namodro blikajúcimi oknami a pochodová skladba Bufáč, poňatá ako spevavé vyznanie posledným cenovým skupinám. Rotáciou albumu v prehrávači, či na gramofóne, sa postupne objavujú ďalšie obrazy splietajúce klavír, saxofón, bicie, a pre Zuby Nehty charakteristický vokálny prejav, do poučenej, vynaliezavej a zároveň spontánnej hudobnej výpovede. Skladby s názvami Pozdě, Líný tango, Jedno či Dneska, plynú ako život sám a nenadbiehajúc novým trendom ctia vlastné pravidlá a odkaz alternatívneho pesničkárstva, ktoré v osemdesiatych rokoch spoluzakladali. Posledným kusom albumu je lahodná náladovka Ve vlnách. Ako echo vlastného bytia dokáže ešte aj dlho po stíchnutí znieť v podmanených ušiach. Zuby Nehty majú stále svoje čaro a energiu, ktorou vedia nielen zaujať, ale aj vyvolať rytmické myšlienkové pochody za podstatou tragiky a komiky našich každodenných životov.
****
Pavel Strážay