ANDI RAY HAVERDA (Band): Rokenrolová smršť z Bratislavy

.

Hudobníkov, ktorí sa venujú čistokrvnému rokenrolu, nie je na Slovensku veľa. A o muzikantoch, hrajúcich tento žáner na klavíri, ani nehovoriac. Bezpochyby najvýraznejším z nich je spevák, klavirista a v neposlednom rade hudobný (resp. motoristický) publicista Andi Ray Haverda (43). Je zážitkom pozorovať tohto rodáka z Bratislavy na koncertoch, ako hrá a spieva – s chuťou, temperamentne, energicky a často akoby v tranze. Podobné vystúpenia mal kedysi snáď iba Miki Volek, dnes považovaný za najznámejšieho predstaviteľa rokenrolovej éry v bývalom Československu.

„Po Vaskovi Velčickom a veľmi dlhej odmlke tu máme nefalšovaný a surový rokenrol, ktorý prezentuje predovšetkým Andi Ray Haverda, známy aj ako slovenský Jerry Lee Lewis. Skladby, prevzaté od amerických rokenrolových velikánov, má dobre prepracované a je to živá, autentická muzika s patričným drajvom. Na našej hudobnej scéne bezpochyby obohacujúca. Slovensko má samozrejme aj ďalších výborných klaviristov, ktorí vedeli a vedia dobre rokenrol zahrať (spomeňme napríklad Jara Filipa či Petra Koreňa staršieho), ale skutočným špecialistom na tento žáner je Andi,“ konštatuje bluesman Juraj ,Dura‘ Turtev. Aj keď Andi sa s touto prezývkou vôbec nestotožňuje („Jerry Lee Lewis je iba jeden a nikdy nikto nemôže jeho prejav stvárniť lepšie ako on sám,“ tvrdí), priznáva, že Lewisove živé koncerty ho značne ovplyvnili. „Je až neuveriteľné, akú atmosféru dokázal na koncertoch vytvoriť a strhnúť ľudí pre svoju šou. Fascinuje ma to zvlášť voči publiku, ktoré je veľmi dôležité. Najmä vtedy, ak je muzikanta schopné vyprovokovať k tomu, aby predviedol na klavíri aj to, čo by za iných okolností nezahral,“ poznamenáva Andi.

Má to šťastie, že disponuje niečím, čo nemá každý – jeho dynamická hra na klavíri a pôsobivý spevácky prejav sú darom, s ktorým sa možno iba narodiť. Štýl, ktorý interpretuje, si vyžaduje nesmiernu obratnosť i technickú zručnosť. Andi pri rokenrole vyrastal odmalička, upísal sa mu ešte v epoche zomierajúceho socializmu v roku 1986. „Svojho času to bol reakcionársky úpadkový hudobný žáner, ale vďačím mu za to, že mi určil životnú cestu. Hrať ho považujem za svoje poslanie,“ uvádza Andi. Jánovi Sklenárovi do mikrofónu na vlnách RTVS v relácii Bluetime v roku 2018 prezradil, že „paradoxne rokenrol skôr hrával, než ho uznával“. K hudbe ho ako sedemročného v roku 1984 doviedol otec, keď mu (mimochodom na odporúčanie Jara Filipa) v bývalom Tuzexe kúpil malý japonský klavír Casio. Historka hovorí o tom, že ho uprednostnil pred farebným televízorom z Maďarska, ktorý sa rodine po dvoch týždňoch od kúpy pokazil a Andiho mama poslala hlavu rodiny pre nový, prípadne nech teda vrátia peniaze. Lenže otec prišiel domov bez televízora a navyše aj bez polovice peňazí, ktoré vrazil do odporúčaných kláves. Raz darmo, 7000,-Kčs bola vtedy závratná suma a rodičia budúceho rokenrolového klaviristu potom dva týždne spolu nerozprávali. Ako sa však ukázalo neskôr, bol to pre slovenskú rokenrolovú scénu veľmi dôležitý moment. A bol to práve otec, ktorý ho učil prvé rokenroly, prevažne z repertoáru Billa Haleyho, ale i ruské skladby. Podpora však v tom čase už prichádzala od celej rodiny.
 

Andi počas svojej doterajšej hudobnej kariéry prešiel viacerými hudobnými zoskupeniami. Začínal (v roku 1991) v kapele Little Flame, ktorú symbolicky založil s tanečníkom, choreografom a neskorším slovenským sólistom Viedenskej štátnej opery v jednej osobe Borisom Nebylom. O štyri roky neskôr prišiel preň zlomový okamih v podobe spolupráce s Vaskom Velčickým, s jednou z ústredných postáv histórie slovenského i československého bigbítu a spoluzakladateľom legendárnej bratislavskej skupiny Tiene. „Vasko, s ktorým sa poznám od roku 1995, má bezpochyby najväčšiu zásluhu na tom, že som sa dostal na koncertné pódiá. Spolupráca s ním a klaviristom Dušanom Bachratým ma posunula v znalostiach na výraznejšiu úroveň. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia som bol možno jediný mladý človek, ktorý rokenrol v Bratislave hrával a tak ma Vasko v napredovaní podporoval,“ zdôrazňuje Andi. A dodáva: „Vďaka možnosti byť na pódiách som mohol spoznať množstvo ďalších predstaviteľov slovenského i československého bigbítu, ako Jirka Donné, Miro Dvorský, Peter Lipa, Čufo Nosko, Kamil Paulovčin, Pavel Sedláček, Štefan Szabo, Peter Szapu, Vlado Turčan, Peci Uherčík a mnohí ďalší.“

Andimu sa veľmi dobre spolupracovalo aj s ďalšou z ikon slovenskej bítovej scény – Petrom ,Bonzom‘ Radványim. „Ten nielen že púšťal moje nahrávky zo živých vystúpení v rozhlase – jedno sme aj spoločne absolvovali – a písal o mne v novinách, ale súčasne mi otvoril dvere do ďalších hudobných svetov,“ spomína Andi. Uvádza aj, dnes už žiaľ zosnulých, muzikantov ako Juraja Šeba (známy spisovateľ ho spomína v jednej zo svojich početných kníh), Stana Herka (spolu o. i. účinkovali v januári 2005 v televízii JOJ) či sidemana Fedora Freša. „Raz večer sme s hráčom na ústnu harmoniku Jurajom Schweigertom a ostatnými hrali v bratislavskom podniku Rustique a v obecenstve sedeli aj Juraj Turtev s Fedorom Frešom. Zatiaľ čo Dura prišiel neskôr s nápadom nahrať skladby na CD Slovenskej bluesovej spoločnosti, Fedor ma oslovil s tým, že si mám pripraviť High School Confidential, Breathless a ďalšie slávne pesničky amerického rokenrolového a country klaviristu i speváka Jerry Lee Lewisa, že zorganizujeme spoločný koncert,“ približuje Andi. 

Bol to projekt, ktorý dal Fedor dokopy s Jurajom Turtevom, pričom ďalšími účinkujúcimi boli Paľo Hrnčirík, Milan Konfráter, Štefan Lengyel, Kirill Panshine, Boboš Procházka, David Raši, Cyril Zeleňák a Andi; ako hostia aj Peter Lipa i Juraj Schweigert. A dodá: „Keď sa Frešova akcia stretla so značným záujmom verejnosti (všetky tri koncerty v Kafe Scherz, ktoré organizoval krátko predtým, než odišiel z tohto sveta, boli vypredané), jeden večer mi Fedor povedal: ,Som rád, že som konečne po rokoch našiel niekoho, kto hrá rokenrol tak autenticky ako ty! A ešte k tomu na klavíri!‘ Keďže som vedel, že je veľkým milovníkom tohto žánru a v začiatkoch svojej kariéry ho aj hrával, cítil som sa touto jeho poznámkou byť veľmi poctený.“
 

Pekné spomienky má aj na francúzsku rokenrolovú formáciu Hot Chickens. „S pánmi tejto zostavy – gitaristom a kontrabasistom Hervé Loisonom, sólovým gitaristom Christophe Gilletom a bubeníkom Thierrym Sellierom – som 10. augusta 2013 na festivale Hudba v Meste v Skalici odohral jedno zo svojich najdravších vystúpení. Francúzi hrali neskutočne fantastický rokenrol a svojim šoumenstvom priviedli plnú sálu divákov do absolútneho vytrženia,“ vracia sa v spomienkach Andi. Pri tejto príležitosti pripomína aj skalického bluesmana Ľuboša Beňu, ktorý má bezpochyby najväčšiu zásluhu na tejto ich spolupráci.

To už bolo v čase, keď pravidelne hrával s Mirom Dvorským a jeho formáciou Rock Cirkus (2011 – 2013). Potom prišiel 29. október 2014 a ako konštatuje Andi, v podniku Rustique na Obchodnej ulici v centre hlavného mesta sa „v pomyselnej knihe histórie začali písať prvé kapitoly bluesovej hudby ďalšej mladej generácie na Slovensku“. Spomína predovšetkým Juraja Schweigerta, bluesového speváka a hráča na ústnu harmoniku (pohybujúceho sa na bluesovej scéne už veľa rokov a šéfujúceho vlastnej kapele The Groove Time), ktorý ho jedného dňa oslovil s tým, že organizuje v Bratislave Blues Jam Session, aby si prišiel zahrať. „Vzal som teda sestru Ellen a kamarátku Luciu Hatalovú a šiel písať bluesové príbehy. Kto mohol vtedy tušiť, že ich bude hneď niekoľko desiatok a pretrvajú až do dnešných dní? Tak či onak, vládla tam priateľská atmosféra s množstvom vynikajúcich hudobníkov. Juraj zoskupil okolo seba partiu ľudí, najmä mladých, ktorí žijú pre blues a rokenrol a v tomto bode dosiahol, že sa ich hudobné cesty práve tu preťali,“ hovorí Andi. Na tom stiesnenom priestore tak bola bluesová i rokenrolová šelma pustená z reťaze a pre Andiho bol Rustique nielen „jediným miestom, kde hral na klavíri doslova vo výkladnej skrini“, ale aj inšpiráciou k ďalšiemu posunu v jeho hudobnej kariére. A akokoľvek tento podnik na jeseň 2016 skrachoval, príbeh, ktorý odštartoval, sa už nezastavil.

​V súčasnosti má Andi vlastnú kapelu s názvom Andi Ray Haverda Band. Vznikla v roku 2015 a hrá hlavne prevzatú rokenrolovú klasiku (Elvis Presley, Chuck Berry, Jerry Lee Lewis, Little Richard, Ray Charles a. i.). Skupina sa vykryštalizovala počas bluesových jam session v bratislavských hudobných kluboch. Andi to vykresľuje takto: „Naše kvarteto sa vyprofilovalo zo zostavy Jay Mood, za ktorej zrodom stál Juraj Kalász. Ten ma, podobne ako ďalších troch členov tohto ansámblu (Davida Rašiho, Juraja Schweigerta a Lukáša Hrončiaka), oslovil s nápadom založiť Jay Mood na jar roku 2015. Všetko to však odštartovali pravidelné bluesové jamy pod vedením Juraja Schweigerta, kde sme sa zoznámili.“ Aj kapela Jay Mood je doposiaľ živá a koncertuje.

Andi a jeho band doteraz vystúpili na mnohých koncertoch a hudobných festivaloch na Slovensku i v zahraničí, ako napríklad Hudba v Meste (2013), Blues na Mlyne (2016) či Front Porch Blues (2017, 2019) v Poľsku. V rokoch 2016 a 2018 sa Andi Ray Haverda Band dostal až do finále celoslovenskej súťažnej prehliadky bluesových kapiel a sólistov Slovakian Blues Challenge v Skalici a v skalickej reštaurácii Srdiečko zakaždým predviedol svoju tradičnú strhujúcu hudobnú šou. Kto Andiho band zakladal a kto ho tvorí? „Pôvodné zloženie dodnes tvoria Juraj Kalász, David Juraj Raši, Kirill Panshine a moja maličkosť. Juraj je jednou z výrazných osobností slovenskej a českej jazzovej scény a legendou jazzu, ktorú však výrazne ovplyvnil aj blues. David je zase univerzálnym muzikantom a tradičnou oporou našich koncertov, bezpochyby najlepší hráč na bicie akého poznám. Kirill je rodákom z Petrohradu a vynikajúcim gitaristom i spevákom, ktorý ovláda niekoľko hudobných nástrojov. Najviac si však vážim skutočnosť, že sme sa zhodli po ľudskej stránke.“

Spomína však aj ďalších výborných muzikantov, ktorí v jeho ansámbli hrajú a hosťujú. „Bezpochyby patria medzi nich aj gitaristi Lukáš ,Luky‘ Hrončiak a Martin Tomášik, hráči na bicích Ondrej Hronec a Jakub Valíček a veľa ďalších,“ vyratúva Andi. Teší ho však aj prítomnosť fešných speváčok, ktoré s jeho zostavou spolupracujú. „V prvom rade je to jazzová speváčka Katka Suchoňová, ktorá má ten správny rokenrolový drajv a s nami aj najdlhšie spolupracuje. Spomeniem však i Janu ,Džanu‘ Fujakovú, rovnako ako Ulriku Liteckú-Švedovú, dnes Hrnčiríkovú či Sáru Porubcovú. Svoje miesto v našej zostave však má aj mladá a talentovaná basgitaristka Diana Drobná,“menuje.

„Je zaujímavé, že momentálne sme populárnejší v Poľsku než doma na Slovensku,“ myslí si Andi. Dôkazom toho je nielen množstvo článkov v magazíne Twój Blues, ale aj Andiho umiestnenie v ankete „Top 25 najlepších klaviristov na festivalových podujatiach konaných v Poľsku za rok 2019“, ktorú organizoval spomínaný časopis. Spomeňme aj Andiho spoluprácu s folkovým pesničkárom a gitaristom, rovnako ako so šéfredaktorom a vydavateľom časopisu Nový Populár v jednej osobe, Martinom Chrobákom. Ich spolupráca sa síce zameriava predovšetkým na mediálnu oblasť, nie je však vylúčené, že sa ich cesty raz stretnú aj na poli muziky.
 

Napriek tomu, že rokenrol je menšinovým žánrom, Andi verí, že jeho čas v zmysle popularity sa ešte vráti. Je totiž podobne ako blues alebo jazz nesmrteľný. „Jeho výbušnosť, dynamiku aj impulzívny rytmický štýl sme vari najlepšie mohli vidieť a zažiť na koncerte Chucka Berryho 13. júna 1993, keď slovenské publikum pod hradbami devínskeho hradu držal takmer v dvojhodinovom rokenrolovom ošiali. Mal som možnosť zažiť i atmosféru koncertov Little Richarda (2005) a Jerry Lee Lewisa (2009) v Prahe, Berryho bol však najemotívnejší. A to nielen preto, že sa odohral kúsok od môjho rodiska,“ hodnotí frontman Andi Ray Haverda Bandu. „Napokon, ako spieval legendárny Miki Volek vo svojej piesni ,A mně se líbí‘, rokenrol z nás nikto neprežije,“ ukončuje svoje rozprávanie Andi, ktorý, podobne ako Miki Volek, obetoval rokenrolu celý svoj (doterajší) život.

Slovensko má svoje celebrity a hudobné osobnosti. Andi Ray Haverda a jeho hudobní priatelia patria do druhej skupiny. Slovenskí bluesmani a folkoví, jazzoví i rokenroloví hudobníci totiž nepotrebujú byť celebritami. Lebo celebrity „vyrábajú“ najmä bulvárne médiá a stať sa nimi môže istým spôsobom ktokoľvek z nás. Ktokoľvek z nás však nemôže hrávať a spievať dravý, impulzívny rokenrol, tento dar je určený a dopriaty – zvlášť na Slovensku – iba niektorým vyvoleným. A Andi patrí jednoznačne medzi nich.

RUŽENA ŠÍPKOVÁ
Foto Ellen Haverdová a Patrícia Macová