Pred sebou na stole mám ďalší USB/MIDI keyboard/controller (pre jednoduchosť a navzdory všetkým jazykovým puristom) mu hovorme proste „kontroler“, tento raz od francúzskej firmy Arturia. Do modelového radu Keylab tak pribudli dva nástroje s prívlastkom Essential v 49-klávesovej a 61-klávesovej verzii. V časovom slede by malo ísť v podstate o tretiu generáciu kontrolerov, ale táto, hoci prišla na trh ako posledná, sa teraz ponúka súbežne s druhou generáciou kontrolerov zo série Keylab. Názvom sa odvoláva na akýsi „základ“, čo je napokon jasné aj z výbavy a mechanického vyhotovenia. Ide teda zrejme o základné, alebo „lite“ vyhotovenie kontrolera v sérii Keylab, aj keď na druhej strane prichádza s úplne novým dizajnom celého nástroja, ovládacích prvkov a ich rozmiestnenia. Takže možno je tento generačný medzistupeň predzvesťou toho, čo asi môžeme očakávať v dizajne skutočnej (neodľahčenej) tretej generácie. Ale ktovie...
Dizajn a popis
Ako som už v úvode napísal, nástroj prichádza s úplne novým dizajnom oproti súčasnej (druhej) generácii, mechanické vyhotovenie je celo-plastové, čiže žiaden plechový panel a drevené bočnice z predchádzajúcej generácie sa nekonajú. Celé telo nástroja vrátane vrchného panelu je tvorené jedným plastovým výliskom matnej bielej farby, spodná strana nástroja je potom druhý plastový výlisok rovnakej bielej farby. Nástroj je vďaka tomu veľmi ľahký, váži len 3,3 kg. Nutné je však podotknúť, že telo nástroja je vcelku pevné, vrchný panel sa pri práci neprehýba pod prstami a nástroj, napriek tomu, že je celý z plastu, pôsobí celkom solídnym dojmom. Jediné miesto, ktoré sa trochu výraznejšie prehne po zatlačení je spodná priečka pod klaviatúrou. Vtedy je vidieť, že predsa len je to plast, ktorý pri takto dlhom kuse výlisku pruží. Je to ale na mieste, kde sa nehrá a ani nič nenastavuje a prišiel som na to len náhodou pri skúšaní pevnosti nástroja. Vzhľadom na konštrukciu nástroja a jeho kategóriu môžem povedať, že to je úplne v poriadku a stretol som sa s mnohými nástrojmi, ktoré pevnosťou tela výraznejšie zaostávali za týmto testovaným kusom.
Jediná vec, ktorá celkový dojem trochu kazí (aspoň teda v mojich očiach) je imitácia dreva na bokoch nástroja. Je to do bočnej časti vsadený kus plastu s imitáciou drevenej kresby. Tento dizajnový prvok sa mi veľmi nepáči a nepomáha tomu ani inak pomerne pekný detail „vtlačeného“ nápisu Arturia do bielej časti boku nástroja. Výrobca tým chcel zrejme dodať produktu nižšej cenovej kategórie akýsi punc, ale myslím, že lacný gýč na lacnom produkte nie je tá správna cesta. Ešteže to pri práci s nástrojom v podstate nevidno.
Samotné telo nástroja má pomerne jednoduché tvary, je to v podstate „doska“ Pri pohľade z ktorejkoľvek strany vidíme samé pravé uhly, žiadne výstrelky vo forme množstva skosených hrán v rôznych uhloch sa nekonajú – čo je z môjho pohľadu len a len dobre. Všetky konektory sú na zadnej strane a všetky ovládacie prvky sú umiestnené na vrchnom paneli nástroja, pod jeho spodnou hranou je už len klaviatúra. Ovládacie prvky vrátane koliesok na ohýbanie tónu a modulácie sú na paneli v jednej línii, rozdelené prehľadne do logických sekcií presne podľa účelu.
Kontrolery a ich ovládacie prvky - všeobecne
Základ toho, čo robí kontroler kontrolerom sú jeho ovládacie prvky. Tu sa v priebehu niekoľkoročného vývoja kontrolerov nakoniec ustálil istý, dalo by sa povedať, „štandard“. Väčšina dnešných kontrolerov od rôznych výrobcov obsahuje takmer identické typy ovládacích prvkov (čiže ťahové potenciometre, otočné potenciometre, encodery, dynamické a dnes už aj rôznofarebne podsvietené pady) a rovnako takmer identické sú aj ich počty. Rozdiely sú fakticky len v detailoch samotnej výbavy a jediná vec, ktorou sa výrobcovia snažia odlíšiť svoj produkt od konkurenčného je dizajn nástroja a dizajn a rozmiestnenie ovládacích prvkov. A tak sa občas na tomto type nástrojov stretávame s rôznymi a nie vždy šťastnými riešeniami, a to hlavne z pohľadu ergonómie ovládania. A to je v prípade niečoho, čo je na ovládanie prioritne určené, pomerne závažný nedostatok. Toľko vo všeobecnosti k tejto problematike. A teraz poďme konkrétne k testovanému kontroleru.
Ovládací panel
Ako som už spomenul Keylab Essential prichádza s novým dizajnom niektorých ovládacích prvkov a aj ich odlišným rozmiestnením oproti druhej generácii. Celkovo sa mi tento dizajn páči a pôsobí prehľadnejšie než druhá generácia kontrolerov Keylab série. Ovládacie prvky horného panelu sú rozmiestnené do logických sekcií a v poradí zľava to vyzerá takto: úplne vľavo je koliesko na ohýbanie tónu (pitch bend) a koliesko modulácie. Vedľa nich 2 tlačidlá na zapnutie režimu Chord a tlačidlo transpozície, pod nimi dve tlačidlá na posun po oktávach. Nasleduje tlačidlo na voľbu MIDI kanálu (v kombinácii so stlačením niektorej z kláves) a potom tlačidlo na voľbu mapy prednastavených kontrolerov (v kombinácii so stlačením niektorého z padov). Vedľa je sekcia ôsmich dynamických padov s rôznofarebným podsvietením (podľa zvolenej funkcie, alebo režimu). Za nimi nasleduje sekcia ovládania DAW, teda okrem klasických tlačidiel Štart/Pauza, Stop, Záznam, Rýchly posun vpred a vzad a Loop módu je tu ešte tlačidlo funkcie Undo, tlačidlo spustenia metronómu, tlačidlo režimu záznamu Punch a tlačidlo pre uloženie DAW projektu.
V strednej časti ovládacieho panela je sekcia, ktorá je prioritne určená na ovládanie priloženého softvéru Analog Lab, ktorý obsahuje v súčasnej verzii 17 rôznych simulácií nástrojov a celkom 6500 zvukov. Táto sekcia okrem displeja obsahuje tlačidlá na výber kategórie zvukov alebo ich výber pomocou filtra, tlačidlá plus a mínus na listovanie v zozname zvukov po jednom kroku a najväčším centrálne umiestneným prvkom v tejto sekcii je otočný ovládač (encoder) aj s funkciou tlačidla na potvrdenie výberu.
V pravej časti horného panelu je sekcia, ktorá obsahuje v rade 9 encoderov a pod nimi 9 ťahových potenciometrov (faderov). Tieto slúžia prioritne na ovládanie hlasitosti a ostatných parametrov mixu v DAW, alebo ovládanie rôznych parametrov samotných plug-in nástrojov či už obsiahnutých v balíku Analog Lab, alebo iných, ktoré práve v projekte DAW používate. K výberu funkcií týchto ovládačov slúžia tri tlačidlá umiestnené pod sebou na ľavej strane tejto sekcie.
Všetky ovládacie prvky pôsobia solídnym dojmom. Encodery poznáme už z predchádzajúcej generácie kontrolerov, ich čiapočky sú pevne nasadené a majú hladký chod. Ťahové potenciometre majú trochu krátku dráhu na môj vkus (len 30 mm), ale ich chod je príjemný. Nič nedrhne a kladú primeraný odpor, takže pri neopatrnom zavadení o tiahlo by nemalo tak ľahko prísť ku zmene parametru. Ich čiapočky vykazujú len miernu vôľu pri pohybe do strán, čo je bežné. Encoder v centrálnej sekcii má krokový chod a slúži zároveň ako potvrdzovacie tlačidlo, ktoré po stlačení vydá počuteľné „puknutie“, čo je tiež štandard u tohto typu ovládača. Bicie dynamické pady a tlačidlá poznáme tiež už z predchádzajúcich kontrolerov.
Týmto sme vyčerpali popis rozmiestnenia a funkcií jednotlivých ovládačov na hornom paneli. Tu už len dodám, že napriek tomu, že dizajn celého ovládacieho panela sa mi páči, predsa len mám jednu drobnú pripomienku k rozmiestneniu. Konkrétne sekciu faderov a encoderov by som radšej videl na ľavej strane na mieste, kde sú pady a tie by som zase naopak radšej videl na pravej strane. Bolo by to z hľadiska spôsobu práce s týmito ovládačmi logickejšie a ergonomickejšie. Tu skrátka výrobca nemusel silou-mocou riešiť odlíšenie sa od konkurencie, nakoľko to podľa mňa ide trochu proti zaužívaným spôsobom práce a ergonómii. Prežiť sa to však dá.
Klaviatúra
Klaviatúra, v tomto prípade 5 oktávová, je dynamická, ale bez Aftertouch funkcie. Jej vyhotovenie je klasické, plastové, bez podlepených závaží, ako ich poznáme z viacerých podobných nástrojov. Nemám tu pre porovnanie žiaden z predchádzajúcich modelov kontrolerov od Arturie a tak nedokážem povedať, či ide o mechaniku totožnú s predchádzajúcou generáciou, alebo úplne novú. Samotná Arturia o tom taktne mlčí, takže si dovolím predpokladať, že to bude zrejme mechanika pôvodná, pretože v opačnom prípade by sa tým asi pochválili. Samotný chod kláves je príjemný bez prehnaného odskakovania z popod prstov pri rýchlejšej hre a zároveň nie je ani silno prepružená, ako to je v prípade klaviatúr niektorých konkurentov, ktoré by smelo mohli slúžiť aj ako posilňovač prstov. Doraz stlačenej klávesy je celkom presne definovaný bez toho známeho "blatového" pocitu a nekoná sa ani pocit prehnutia klávesy po jej dotlačení. Návrat klávesy do základnej pozície po uvoľnení je trochu hlučnejší, ale to je v prípade nástrojov tohto typu celkom normálne, ba dokonca (čo je už smutnejšie) aj pri nástrojoch z ďaleko vyššej cenovej kategórie. Inými slovami, samotná klaviatúra je pre mňa v celku príjemne hrateľná a jediné, čo by som jej vytkol, je chýbajúci Aftertouch. Predsa len je to asi najprirodzenejší kontroler na klaviatúre okrem dynamiky, a teda do tohto typu nástroja jednoducho patrí. Pri dnešných cenách týchto technológií by navýšenie výslednej ceny nástroja bolo aj v prípade implementovania Aftertouch senzora a jeho elektroniky úplne zanedbateľné. Výrobca si však v rámci marketingu asi necháva niečo do lepšej výbavy vyššej rady kontrolerov. Je to jeden z tých hlúpych kvázi štandardov, ktoré by už niektorý výrobca mohol zmeniť. Ostatní by sa potom pridali. Zatiaľ sme však v tejto cenovej kategórii bez Aftertouch-u a neostáva nám nič iné, len to akceptovať.
Zadný panel
Na zadnej strane sa nachádzajú len 4 konektory a síce: Vstup pre napájací adaptér (nie je súčasťou balenia), USB, vstup pre Sustain pedál a MIDI Out v podobe DIN konektora.
Čo je v balení
Tu je to jednoduché. V krabici nájdete samotný nástroj, USB kábel a obálku s registračnými kartami pre stiahnutie a zaregistrovanie dodávaného softvéru. Teda Arturia Analog Lab 3 (aktuálna verzia), Ableton Live 9 Lite a Grand Piano Model D od UVI.
Inštalácia
V prípade, že toto je váš prvý produkt od Arturie, ktorý si budete registrovať, je treba si najprv na stránke arturia.com vytvoriť svoje užívateľské konto. Tu si následne zaregistrujete zakúpený produkt. V jeho detaile v záložke Resources potom uvidíte všetky softvéry a dokumenty na stiahnutie, ktoré k danému nástroju patria. Okrem samotného Analog Lab 3, je treba ešte stiahnuť a nainštalovať Arturia Software Center, ktorý slúži na prehľad o nakúpených a stiahnutých verziách jednotlivých programov, driverov k nástrojom, alebo ich firmware. Zároveň vás toto centrum upozorní vždy na novšiu verziu niektorého z týchto súborov, resp. programov. Musím povedať, že toto má Arturia celkom slušne vymyslené a ich Software Center funguje skvele. Používam už niekoľko rokov ich HW nástroje a rovnako aj plug-iny a keď sa k nim vrátim po dlhšej dobe, Software Center ma upozorní, čo všetko si mám aktualizovať. Toto je skrátka podarené. Ďalšia vec, dôležitá na stiahnutie, je MIDI Control Center. To je aplikácia, ktorá funguje ako jeden spoločný editor pre všetky HW zariadenia od Arturie. Opäť len môžem podotknúť, že funguje bezchybne, vždy po pripojení niektorého z kontrolerov ma upozorní na novšiu verziu firmware, ktorý si priamo v tom momente môžem nechať stiahnuť a automaticky nainštalovať do nástroja. Ako som už spomenul, jeho hlavnou funkciou je editovanie parametrov jednotlivých ovládacích prvkov a vytváranie ovládacích máp pre kontrolery. Takto vyrobenú mapu môžete potom mať uloženú ako zálohu vo vašom počítači a rovnako ju môžete uložiť na vybranú pamäťovú pozíciu v nástroji.
Funkcionalita, spolupráca s Analog Lab a DAW
Po nainštalovaní vyššie spomenutých aplikácií a pripojení USB nástroj ožije a na prvýkrát všetko funguje ako má. Po spustení Analog Lab a voľbe pripojeného kontroleru na spodnej lište v okne Analog Lab a zvolení mapy pomocou Padu č. 1 (mapa pre Analog Lab) môžete s vopred prednastavenými kontrolermi ihneď ovládať výber zvukov a ich parametre. Tu musím pochváliť, že centrálna ovládacia sekcia, určená výhradne na ovládanie nástroja Analog Lab, funguje veľmi dobre, ovládanie je logické a rýchlo sa s ním zžijete. Samotný Analog Lab je nabitý celkom slušnou zásobou zvukov klasických syntetizátorov, veľkým množstvom experimentálnych zvukov, ale aj zvukov klasických nástrojov, ako akustické Grand Piano, Elektrické piano, Organ a pod. V samotnom programe je možná len ofsetová editácia niektorých parametrov zvuku, ale v prípade, že máte zakúpený balík V Collection (aktuálne verzia 6), tak každý nástroj, ktorý máte takto zakúpený, vám potom umožní v rámci Analog Lab jeho plnú editáciu. Opäť môžem len povedať, že to funguje dobre.
V prípade, že chceme ovládať ľubovolné DAW, použijeme k tomu Mapu 2 a v DAW nastavíme typ ovládača na Mackie Control a MIDI porty nasmerujeme na Arturia Keylab Essential. Od toho momentu funguje sekcia pre ovládanie DAW a pomocou faderov a encoderov na pravej strane môžeme ovládať parametre mixpultu v DAW.
Kontroler Arturia Keylab Essential 61 som testoval s inštaláciou Analog Lab 3 na systéme WIN 10 aj na Mac OS 10.13.3. V oboch prípadoch bez problémov. Rovnako som vyskúšal kontroler aj v spojeni s iPadom prostredníctvom CCK a aj v tejto konfigurácii všetko fungovalo ako malo. Kontroler som testoval v tomto prípade s aplikáciami Korg Module a Garage Band.
Záver a hodnotenie
Záverom už môžem len skonštatovať, že z testovaného kontroleru som mal dobrý pocit. V cenovej kategórii, kde sa tieto kontrolery nachádzajú (Keylab 61 Essential 249.- Eur a Keylab 49 Essential 199.- Eur), ide kvalitou spracovania a výbavou o produkt zodpovedajúci danej cenovej kategórii. V niektorých aspektoch, hlavne čo sa týka pribaleného softvéru, jeho samotnou funkcionalitou a hodnotou, by som si dovolil vysloviť názor, že pomer cena/výkon (resp. výbava a funkčnosť) je v tomto prípade viac než priaznivý. Tak ako všade, aj tu sú veci, ktoré by mohli byť urobené inak, či funkcie, ktoré mi chýbajú. Viaceré z nich sú však v tejto kategórii pochopiteľné. Do záverečného hodnotenia v podobe kladov a záporov ich ale uvediem.
Plus:
- Jednoduchý, ale funkčný dizajn nástroja
- logické sekcie ovládacích prvkov v prehľadnom členení
- kvalita prevedenia ovládacích prvkov
- slušná klaviatúra na danú cenovú kategóriu
- kompaktné rozmery, nízka hmotnosť
- dobrá softvérová výbava a jej dokonalé zladenie s kontrolerom
Mínus:
- krátka dráha ťahových potenciometrov len 30 mm (daň za kompaktné rozmery)
- chýbajúci Aftertouch (myslím, že do nástroja tohto typu jednoducho patrí)
- kontroler nepodporuje SysEx
- dizajnový výstrelok v podobe imitácie dreva na bokoch nástroja (jednoducho sa mi to nepáči)
Robert Hubek, www.on-board.sk
Distribúcia: Melody * www.melodyshop.sk * Cena: 249 €