CSNY 1974

Rok 1974 bol pre pripravované megaturné štvorice Crosby, Stills, Nash & Young celkom dobrý dátum. Stále ešte doznievala eufória z prelomových dvoch albumov, eponymného Crosby, Stills and Nash (1969) a Deja Vu (1970), kde sa im podarilo namiešať fascinujúcu  zmes folkrocku a prekvapivých vokálnych harmónií, s ktorou dokázali vypredávať nielen koncertné haly, ale aj štadióny. A aj keď zoskupenie v tomto zložení už neexistovalo viac ako štyri roky a od spoločného posledného albumu 4 Way Street uplynuli tri roky, jeho protagonisti boli v tomto období vo vrcholnej forme a vydali nádherné, až na výnimky dodnes neprekonané sólové albumy, potvrdzujúce ich pozície superhviezd a hitmakerov.

 

 

            Hlavný dôvod nečakaného reunionu bol predovšetkým ekonomický a aj keď turné celkom nesplnilo očakávania štvorice (podľa očakávania na ňom zarobili predovšetkým promotéri), názorne ukázalo, že aj takáto poloakustická hudba dokáže vypredávať veľké auditóriá. Turné lemovali vypredané štadióny v Amerike a na Britských ostrovoch a teda – odhliadnuc od peňazí – dalo sa považovať za mimoriadne úspešné. Časť vystúpení sa aj nahrávala, takže keď sa Graham Nash po rokoch dostal k desiatkam hodín nahratých záznamov, stačilo mu vyberať len tie príslovečné čerešničky. A keď si človek ešte uvedomí, v akých štadiónových kotloch nahrávky vznikali, dodatočne sníme hypotetický klobúk v obdive na čistotou komplikovaných štvorhlasov.

            Niekoľkoročná práca v študiách priniesla ovocie nielen v podobe tohto recenzovaného CD, ale aj 3 CD/DVD setu. Za takmer polstoročie existencie už vyšlo množstvo „živákov“, či už v podaní zakladateľskej trojice CS&N, štvorice CSN&Y, dvojíc v rôznom garde alebo sólových recitálov, takže je namieste otázka, či nejde zas len o preváranie nesčíselnekrát uvarenej polievky. Bez obáv, priatelia. Samozrejme, ani na tejto „lajfke“ nesmú chýbať stálice typu Teach Your Children, veľkú časť nahrávok však tvoria piesne zo sólových albumov, pre túto príležitosť prearanžované do módu s visačkou CSN&Y a naviac zahrané a zaspievané s drajvom prináležiacim vtedajšiemu mladému veku protagonistov.

Pri počúvaní som si uvedomil, že tieto piesne nezostarli ani po polstoročí. Znovu som dokázal žasnúť nad vokálnou ekvilibristikou tandemu Crosby/Nash v skladbe The Lee Shore alebo nechať sa zas a znovu prekvapovať novými farbami v ikstej verzii Guinevere alebo Wooden Ships.

 

MILOŠ JANOUŠEK

Článok patrí k časopisu: