DAVID GRAY
Dear Life
Laugh A Minute Records
Hodnotenie: 90%
Britský pesničkár s ľahko rozpoznateľnou farbou hlasu David Gray vydal na vlastnom labeli trinásty album s trinástimi piesňami s (na dnes nezvykle dlhou a odvážnou) hodinou hudby. Najväčší úspech zaznamenal s multiplatinovým albumom White Ladder ešte v roku 1998, kde k tradičným akustickým základom s gitarou a klavírom pridal v rytmike aj jemnú elektroniku a sample. Veľké turné k 20. výročiu albumu White Ladder mu prerušil covid, mal tak po výbornom albume Gold in a Brass Age viac času na písanie nových piesní. Vydal výročnú reedíciu albumu, aj jeho živú podobu. Z tohto obdobia pochádza aj koncert s rozhovorom zo série Other Voices dostupný aj na Netflixe. V tomto čase vydal aj album Skellig (2021), kde sa vrátil k intímnejšej a minimalistickejšej akustickej polohe. Piesne na album Dear Life však stále zostávali rozpracované a päť rokov práce na ňom a jeho finalizácii spolu s producentom Benom de Vriesom je na výsledku poznať. Najsilnejšou stránkou albumu je popri tradične silných a Grayových pesničkách s osobnými (niekedy až intímnymi) textami hlavne pestrosť a vkusné aranžmány. Pestré, no zároveň nepreprodukované. Väčšina piesní je z hľadiska aranžmánov a rytmiky postavená na jemných samploch, klikoch. No nájdeme tu aj intímnejšie polohy, kde atmosféru skvele dotvárajú sláčiky (Sunlight On Water, That Day Must Surely Come). Aj zopár popových piesní, kde sa melódie skôr zavŕtajú do uší a zostanú v hlave – napríklad I Saw Love alebo singlový duet Plus & Minus so speváčkou Taliou Rae. Práve toto je pieseň, ktorá soundom najviac pripomína spomínaný úspešný album White Ladder. Spolu s takmer tanečnou skladbou Singing For The Pharaoh tvoria melodickejšiu časť albumu a na prvé počutia by sa mohlo zdať, že je to málo na hodinovú stopáž a že tu bude veľa nevýraznej vaty. No s pribúdajúcimi vypočutiami sa dá objavovať krása aj pri piesňach, ktoré sme pri prvých letmých vypočutiach iba preleteli. Napomáha tomu aj vynikajúci zvuk a na dobrej aparatúre sa dá nájsť mnoho detailov rozhodených do priestoru. Nájdeme tu aj skladby s dychovou sekciou a keď sa už začína zdať, že ku koncu albumu pri piesni The Only Ones tempo padá, tak s nasledujúcim epilógom padne úplne. Ale v dobrom slova zmysle. Takmer ambientná atmosferická pieseň The First Stone nás svojou náladou doslova ponorí do ticha a je skvelou bodkou za jedným z najintímnejších, najosobnejších, no zároveň aj najpestrejších albumov v diskografii Davida Graya.
PETER CAGÁŇ