Žijúca legenda slovenského rapu a zakladateľ projektu Zvuk Ulice. DJ a moderátor vlastnej relácie na Rádiu _FM David zo Senca nám porozprával o novom pripravovanom projekte, ale tiež aj o jeho dnešnom pohľade na scénu a súčasných DJs.
Zdravím ťa David, pred časom si sa spolu s Kamčom opäť pripomenul fanúšikom s videoklipom na skladbu „Známi Neznámi“. Môžme očakávať aj nový projekt? Taktiež sa na internete objavilo info o projekte „Vráťme Rap spät“. Prezraď nám čosi viac o tomto projekte. Týka sa to aj teba?
Vráťme Rap Späť sa týka každého, kto chce počuť rap, takže aj mňa. Skladba s Kamčom ako Známi/Neznámi je prvou z tohto projektu. Nebude to len hudba, teda skladby, ale aj čokoľvek iné, napríklad ľudia, ktorí sa pravidelne stretávajú na rôznych miestach a namiesto toho aby pozerali nejaké debilné programy v slovenských televíznych análoch, bavia sa o hudbe alebo o hocičom, čo má niečo spoločné s hip-hop kultúrou.
Ok, vráťme sa ale o pár rokov späť. Píšu sa deväťdesiate roky a na Slovensku sa začína formovať hiphopová komunita Zvuk Ulice. Prvé demo nahrávky a prvé koncerty v DK Lúky. Ako si spomínaš ty na toto obdobie?
Bola to skvelá doba. Mnohí si myslia, že to bol začiatok, ale v skutočnosti to začalo ešte o pár rokov skôr. Ale ak sa pýtaš na tú dobu (ja tú dobu nazývam ako „tretia vlna“) tak ti odpoviem, že všetko bolo také, ako by som to popísal... – ozajstnejšie, lebo vtedy nemohol len tak niekto ovplyvniť všetkých a zmeniť nejakými lžami na internete. Za každého hovorili len jeho skladby alebo to, aký v skutočnosti bol – stretol si ho a vedel si, aký je. Teraz si ľudia vytvorili svoje druhé imaginárne „ja“, ktoré je vlastne tým, čo by chceli byť, alebo na koho by sa chceli podobať a tento ich výtvor žije svoj virtuálny život, ale skutočnosť môže byť úplne iná.
V tom období si mal podstatne menej rokov ako dnes, čo je pochopiteľné, čo si očakával v tej dobe od toho projektu?
Tí, čo ma poznajú, vedia, že ja som sa príliš nezmenil, roky u mňa nehrajú veľkú rolu. Čo som očakával: pravdu povediac, nič. Ľudia to berú dnes ako nejakú značku, ako keby sme boli nejakí podobní všetci. Nevedia, že to je to vlastne presne naopak. Naša hudba bola vtedy opozíciou ku trapnej komunistickej a postkomunistickej hudbe, ktorú púšťali a dodnes púšťajú rádiá. Na tú výberovku Zvuk Ulice sa vtedy vlastne mohol dostať hocikto, kto robil rap.
Čo by si zmenil teraz, resp. spravil by si niečo inak ako vtedy? Niektoré rozhodnutia alebo iný výber umelcov?
Ja tak vôbec nerozmýšľam. Robiť Zvuk Ulice teraz je niečo úplne iné, než vtedy. Teraz už má každý isté očakávania a sú aj takí, ktorí majú hodnotenie (neexistujúceho ďalšieho) Zvuku Ulice napísané už teraz. Ak si chcel vedieť, či ľutujem, že som tam dal hentoho alebo tamtoho – nie. Je mi to jedno. To bolo vtedy, teraz je teraz.
Ako sa ti v tom čase bez internetu a iných médií, ktoré sú v dnešnej dobe samozrejmosťou, podarilo zozbierať interpretov vpodstate z celého Slovenska?
To je, samozrejme, iné pri každom z troch vydaní Zvuku Ulice. Ja som sa snažil, aby tam boli ľudia odvšadiaľ. To sa mi, samozrejme, nepodarilo jednoducho preto, lebo vtedy naozaj málo ľudí rapovalo, ale zámer toho prvého Zvuku bol: dajme dokopy skladby všetci čo sme sa poznali, lebo ani jeden z nás ich nemá dosť na celý album.
Nie je tajomstvom, že z projektu Zvuk Ulice, vzišli také mená ako Vec, Rytmus, neskôr Čistychov, alebo Dna. Ako vnímaš tvorbu týchto interpretov dnes?
Nevnímam. A to bez toho, že by som ich chcel tou odpoveďou nejako uraziť.
Sleduješ dnes vôbec slovenskú scénu? Máš aj dnes obľúbené kapely alebo interpretov, ktorí ťa zaujali svojou tvorbou?
Pravdu povediac – nesledujem, lebo je to mimo môjho záujmu. Čiže, nemôžem povedať ani či je niečo dobré, ani či je zlé, ale ak by bol naozaj niekto, kto sa venuje hip-hopu, a tým myslím študuje do hĺbky korene alebo podstatu, asi by si našiel cestu ku mne, takže by som o ňom vedel.
V pohode, poďme ale späť k tebe. Dnes si známy skôr ako DJ. Využívaš podobné vymoženosti pre DJs ako je Serato alebo Traktor, alebo si zástancom klasického DJingu teda gramce a vinyl?
Je to o tom, čo ťa baví. Mňa jednoducho nebaví hrať sa s Traktorom alebo Serato. Ja sa hrám s gramofónmi a platňami. Akokoľvek sa ktokoľvek vyhovára, vždy mu v prvom rade ide iba o podvod, aby to nejako o****l že má niečo, čo nemá – takže skôr by sa takí dídžeji mali nazývať podvodníci alebo zlodeji. Mne je jedno, čo robia ostatní. Len nech sa potom nebúchajú do pŕs a nenazývajú sa tým, čím nie sú. Aj tak väčšina z nich nemá nejaké trvanie, lebo umelá, falošná vec človeka nikdy neuspokojí, nakoniec s tým prestane. Platne majú dušu, mp3 nemajú nič.
Hrávaš prevažne rap z 80tych a 90tych rokov. Sleduješ aj súčasné svetové trendy, alebo si skôr oldschooler?
Sledujem všetko čo sa mi páči, roky neberiem ako nejaký faktor – a myslím, že to je práve to, čo ocenia aj všetci, ktorí si ma prídu vypočuť. Stále hľadám nie úplne bežné kusy a z toho, čo je bežné, si vyberiem čo sa mi naozaj páči. Nikdy sa nevyhýbam nejakým podmienkam - ak by ma niekto zavolal hrať iba skladby po roku 2000 – nemám s tým problém, možno by bol prekvapený, o koľkých z tých skladieb nemá ani poňatia.
Predpokladám, že musíš mať za tie roky slušnú zbierku platní. Vieš povedať odhadom koľko máš doma kusov?
Už som to prestal hovoriť, lebo každý keď ma stretol po čase čakal, že poviem desaťkrát viac, takže hovorím to už len tým čo sa chvália, že koľko oni majú.
Niekoľko rokov máš na Rádiu_FM svoju vlastnú reláciu o Black Music (Hip-Hop, Funky). Staráš sa sám o hudobnú dramaturgiu relácie? Alebo máš niekoho, s kým reláciu pripravuješ?
Sám. Ak je tam hosť, tak s ním.
Takáto relácia bola tvojím snom odjakživa, alebo si sa k nej dostal náhodou a oslovili ťa ľudia z rádia?
Vroku 2001 som začal robiť zvukára v rádiu a ukázal som vtedajšiemu šéfovi svoj zoznam platní. Povedal som mu, že mám znalosti o danom hudobnom štýle, ktorý žiadne iné rádio nehrá a tie znalosti sú také, že sa mi nikto nemôže rovnať, a ak nájde hocikoho, kto by tento fakt chcel vyvrátiť, tak sa s ním veľmi rád stretnem vo „vedomostnom“ alebo „platňovom súboji“. ...inak tá výzva platí dodnes (a beriem proti sebe aj celé skupiny).
MICHAL BREČANY