„V hudbe som vždy našiel útechu a radosť.“
Ľudovít Rajter
Dirigoval historicky prvý koncert Slovenskej filharmónie, pravidelne uvádzal slovenskú hudbu v zahraničí, počas siedmich dekád trvajúcej hudobnej kariéry spolupracoval s Bartókom, Kodályom či Viedenskými symfonikmi. Tvorba Ľudovíta Rajtera (1906 – 2000) bude hlavnou dramaturgickou líniou jesenných Konvergencií, ktoré sa uskutočnia 14. – 18. októbra v Bratislave.
„Ak sa dnes hovorí o európanstve, o ideáli otvorenej spoločnosti, tak práve on by mohol byť zosobnením týchto tendencií,“ napísal o Ľudovítovi Rajterovi skladateľ a muzikológ Ladislav Burlas. Narodil sa v roku 1906 v Pezinku do viacjazyčného prostredia, študoval na Evanjelickom lýceu, Mestskej hudobnej škole u Alexandra Albrechta a na novozaloženej Hudobnej škole pre Slovensko v Bratislave u Frica Kafendu, Miloša Ruppeldta a Rudolfa Rupnika. Vo Viedni, kde bol spolužiakom Herberta von Karajana, študoval kompozíciu u Franza Schmidta a Josepha Marxa, dirigovanie u Clemensa Kraussa a Alexandra Wunderera. Keď sa chcel ďalej vzdelávať u Bélu Bartóka, Bartók si prezrel jeho Sinfoniettu a odporučil ho Ernő Dohnányimu. Dohnányi ho prijal do majstrovskej kompozičnej triedy na Vysokej hudobnej škole Ferenca Liszta a pomohol mu aj k prvému dirigentskému vystúpeniu v Maďarskom rozhlase. Tieto prepojenia sú jedným z východísk dramaturgie komorných koncertov.
„Existuje množstvo dôvodov, prečo si chceme pripomenúť osobnosť a tvorbu Ľudovíta Rajtera,“ hovorí Jozef Lupták, umelecký riaditeľ a zakladateľ festivalu Konvergencie: „Bol to mimoriadne vzácny človek – umelec, dirigent i skladateľ. Venoval sa mladým ľuďom a výrazne ovplyvnil naše kultúrne prostredie. Jeho syn Adrian, môj kolega a priateľ, mi v začiatkoch pomáhal pri formovaní Konvergencií. Dôležité boli pre mňa stretnutia s pánom Rajterom u neho doma aj možnosť hrať mu počas domácich koncertov. Je pre mňa jedným z pilierov bratislavského hudobného sveta.“
Osobnosť skladateľa predstaví diskusný večer nazvaný Ľudovít Rajter – obyvateľ Panónie v stredu 14. októbra o 18.00 v Dome Albrechtovcov. Spisovateľ Michal Hvorecký sa bude rozprávať s dirigentovým synom, muzikológom Adrianom Rajterom a Antonom Popovičom, posledným Rajterovým žiakom dirigovania. Počas večera zaznie aj Sonáta pre kontrabas a klavír, ktorú zahrá Sperger duo (Filip Jaro, Xénia Jarová).
Bratislavská noc komornej hudby
„Skladateľská tvorba bola, pochopiteľne, zatienená otcovou pravidelnou a intenzívnou dirigentskou činnosťou, nahrávaním aj prácou v rozhlase. Keď sa však dnes pozrieme na zoznam jeho diel, vidíme plnohodnotného skladateľa. Ako skladateľ nebol vo svojej dobe v centre pozornosti. Predpokladalo sa, že základy mladej slovenskej hudby musia byť slovanské. Suchoň, Cikker aj Moyzes študovali v Prahe, otec, Alexander Albrecht a Štefan Németh-Šamorínsky študovali vo Viedni a v Budapešti. Ich kultúrne korene preto úplne nezapadali do nového kultúrneho poriadku, ktorý tu nastal,“ povedal o skladateľskom odkaze svojho otca Adrian Rajter. Komorná tvorba Ľudovíta Rajtera dostane priestor v sobotu 17. októbra v koncertnej sieni Klarisky počas Bratislavskej noci komornej hudby.
Dva koncerty predstavia jeho tvorbu v širšom stredoeurópskom kontexte – spolu s dielami skladateľov, ktorí formovali jeho hudobné myslenie. Prvý koncert o 17.00 spojí Rajterovu hudbu s dielami Zoltána Kodálya a Bélu Bartóka. Od Kodálya zaznie Duo pre husle a violončelo, op. 7 v interpretácii Milana Paľu a Jozefa Luptáka. Rajterovu tvorbu bude reprezentovať viacero diel: huslista Milan Paľa uvedie jeho Suitu pre sólové husle, Albrecht trio (M. Veľas, J. Eliáš, P. Kajan) skladbu Quattro invenzioni a V4 String Quartet – v medzinárodnom zložení Miranda Liu, Daniel Rumler, Tomáš Krejbich a Bartosz Koziak – zahrá Sláčikové kvarteto č. 2. Z Bartókovej tvorby zaznie výber zo 44 duet pre dvoje huslí, v skladateľových úpravách pre rôzne kombinácie sláčikových nástrojov.
Koncert o 19.00 pripomenie Rajterove umelecké a osobné väzby s Alexandrom Albrechtom, Franzom Schmidtom a Ernő Dohnányim. Jeho Rondo romantico, Fantáziu na dve témy z opery Nížina a Foxtrot, Tango, Valčík doplnia Schmidtova Romanca pre klavír, Albrechtovo Andante amoroso a Dohnányiho Klavírne kvinteto č. 1 c mol. Skladby zaznejú v rôznych komorných zostavách v interpretácii Milana Paľu, Michaely Hrubej, Martina Rumana, Jozefa Luptáka, Kataríny Paľovej a Jakuba Lukáča, ale aj malomestského komorného orchestra Požoň sentimentál.
Hudba pre zvedavé uši
Konvergenciám záleží aj na najmladšej generácii poslucháčov, preto opäť pripravili obľúbený koncert pre deti a rodičov Hudba pre zvedavé uši. V nedeľu 18. októbra o 16.00 v Primaciálnom paláci si publikum bude môcť vypočuť skladby Rajtera, Charpentiera, Händla, Bacha, Mozarta či Satieho. Program uvedú Orchester mladých a Spevácky zbor ZUŠ Ľudovíta Rajteraspolu s profesionálnymi umelcami pod taktovkou Antona Popoviča. Koncert sa koná v spolupráci so ZUŠ Ľudovíta Rajtera, ktorá si tento rok pripomína 70. výročie založenia.
Nedeľný program bude pokračovať o 19.00 v Klariskách koncertom Rajter, Dohnányi, Brahms: kvartetá, ktorého dramaturgia sleduje väzby medzi tromi skladateľskými generáciami. Johannes Brahms podporil na začiatku kariéry mladého Ernő Dohnányiho, Dohnányi sa neskôr stal Rajterovým učiteľom a pomohol mu pri prvých profesionálnych krokoch. Rajterove a Dohnányiho sláčikové kvartetá zaznejú v naštudovaní V4 String Quartet (na obr. nižšie), večer uzatvorí Klavírne kvarteto č. 1, op. 25 Johannesa Brahmsa v interpretácii D. Rumlera, M. Rumana, J. Luptáka a N. Skutovej.
Slovenská a žiadna iná
Konvergencie venujú priestor aj súčasnej slovenskej hudbe, ktorá má v jeho programe miesto od samotných začiatkov. Koncert Slovenská a žiadna iná uvedie 16. októbra o 19.00 v Klariskách diela mladšej skladateľskej generácie i etablovaných autorov.
„Program koncertu z tvorby mladých slovenských skladateľov sme nazvali Slovenská a žiadna iná podľa výroku našej čelnej predstaviteľky kultúrneho sektora pre jeho totálnu absurdnosť, neporozumenie a absolútnu neznalosť toho, čo znamená slovenská súčasná hudba. Hlúposť, ktorá momentálne vládne v našom kultúrno-politickom priestore, bude mať ďalekosiahle následky, aké si v súčasnosti nevieme ani predstaviť. A preto cítime zodpovednosť reagovať aj týmto spôsobom,“ vysvetľuje Jozef Lupták.
Koncert prinesie výber z diel laureátov Skladateľskej súťaže Konvergencií Ľuboša Kubiznu, Mareka Fóru, Šimona Lučeniča, Adama Štefunka a Michaela Blažeka. Festival založil súťaž v roku 2021 s cieľom podporiť vznik a uvádzanie novej komornej hudby autorov a autoriek do 35 rokov. Medzi ocenenými bola aj performerka, skladateľka a improvizátorka Barbora Tomášková. V duu so sestrou, huslistkou Rozáliou Miklášovou, uvedú novú kompozíciu pre zvukové objekty, elektroniku, vokál a husle. Večer uzavrie spoločný projekt Martina Burlasa a Petra Zagara Dorminal II, easy listening doom.
Komorná hudba na Konvergenciách tradične prekračuje hranice koncertných siení. Pred večerným koncertom sa 16. októbra o 12.30presunie do Galérie mesta Bratislavy, kde sa v spolupráci s bistrom Emil uskutoční Koncert pri sviečkovej. Koncerty pri sviečkach dnes možno zažiť takmer všade, tentoraz však pôjde o gastronomický zážitok a koncert súboru Požoň sentimentál, ktorý s nostalgiou, nadhľadom a humorom oživuje genius loci starej Bratislavy.
Na jeseň sa Konvergencie z Bratislavy presunú aj do Žiliny, kde 5. a 6. novembra prinesú diela Vladimíra Godára, Mareka Brezovského a Oliviera Messiaena, ale aj projekt Súznenie hudobníčky Ivy Bittovej a Jozefa Luptáka, Borisa Lenka, Branislava Dugoviča.
Festival Konvergencie sa tento rok koná bez podpory FPU. Môžete ho podporiť kúpou vstupenky, ktorej cenu viete ľubovoľne navýšiť. Záštitu nad koncertami prevzal v Bratislave primátor Matúš Vallo a v Žiline primátor Peter Fiabáne. Festival sa koná aj vďaka podpore Hlavného mesta Bratislava, mesta Žilina, Žilinského samosprávneho kraja, ZSE, Nadácie VÚB a ďalších partnerov a mediálnych partnerov.
Predpredaj vstupeniek: www.konvergencie.sk/vstupenky/