Remake albumu z roku 1981 (oficiálne vyšiel až v roku 1983 pod názvom Leading horses
v Kanade) vznikol počas rozpadu dlhoročného jadra kapely. Bubeník Jaroslav Kvasnička a hlavne basgitaristka a speváčka Eva Turnová v kapele už pár mesiacov nehrali, ale živej nahrávky sa zúčastnili, pretože nová rytmika by tento koncert nestihla nacvičiť. Z klasickej zostavy po smrti Mejlu Hlavsu ostali v kapele saxofonista Vráťa Brabenec, hráč na klávesy Pepa Janíček a violista Jiří „Kába“ Kabeš a od roku 1997 v nej pôsobil aj gitarista Joe Karafiát, ktorého prínos bol výrazný hlavne na reunion live albume PPU 1997 (Plastici hrávali roky bez gitary) a na poslednom štúdiovom albume Plasticov – Maska za maskou, na ktorom zložil podstatnú časť materiálu. Prístup Kabeša a Karafiáta spôsobil, že po tomto koncerte Plastic people opustil Vráťa Brabenec a o pár mesiacov aj najdlhšie hrajúci člen – Pepa Janíček. Práve poslední dvaja menovaní kapelu aj s bubeníkom Jaroslavom Kvasničkom, basgitaristom Johnym Judlom Juniorom a gitaristom Davidom Babkou opäť obnovili. Kabeš a Karafiát však tiež naďalej hrávajú pod menom Plastic people of the universe.
Co znamená vésti koně je posledným z troch projektov dvojice Hlavsa/Brabenec a zároveň posledné dielo Mejlu Hlavsy na pomedzí modernej vážnej hudby a rocku. Spojenie s orchestrom preto nie je iba výstrelok v štýle väčšiny kapiel, kedy orchester iba doprevádza kapelu, tu je skôr kapela naopak súčasťou orchestra. Oproti pôvodnej nahrávke je novinka zvukovo lepšia, počúvateľná aj pre nadšencov, nielen undergoundových (originál bol nahratý na primitívnej aparatúre), zvukovo bohatšia a aj lepšie zahratá (to však súvisí aj s podmienkami, aké kapela mala). Spevácke party si vkusne rozdelili Eva Turnová, Pepa Janíček, Vráťa Brabenec, Jaroslav Kvasnička, ale aj hosť Michal Nejtek (ktorý toto dielo opäť naštudoval, rovnako ako aj ostatné dva projekty PPU s orchestrom a nahradil na koncerte trucujúceho Kabeša), bez toho aby sa snažili napodobniť Milana Hlavsu, vďaka čomu kapela neznie ako revival, ale dáva najavo, že pokračuje v diele svojho nebohého lídra. Výsledku neublížilo ani trucovanie Joe Karafiáta (ktorý sa ani nezúčastnil skúšok) a bol nahradený violončelistom Josefom Klíčom. Tento album je celkom, nie iba súborom skladieb. Tie sa navzájom dopĺňajú, ťažko ich od seba oddeliť, snáď s výnimkou skladby Samson, ktorú ako jedinú otextoval Pavel Zajíček, oproti tomu skladba Rozvaha neuškodí ani kuřeti, ktorú skupina hrala aj na bežných koncertoch, bola iba úryvkom z rozsiahlejšieho cyklu. Album uzatvára prídavok Kanárek z Hovězí porážky, jediná skladba, kde je v popredí viac kapela, čo neprekáža, ale naopak je príjemnou bodkou za albumom. K CD je pribalené aj DVD s koncertom a dokumentom Břetislava Rychlíka.
****
JAKUB LORENZ