„Najradšej mám živé hranie, keďže som spontánny divadelný hudobník, ktorého zaujíma všetko okolo toho a preto je pre mňa ťažké byť zatvorený v stúdiu, kde sa cítim odrezaný od toho, z čoho beriem inšpiráciu,“ vysvetľuje Martin Giešberg, prečo sa na jeho nahrávku čakalo tak dlho.
