Celý december cvičil vo vedľajšej triede detský zbor vianočnú pieseň na besiedku. Vždy, keď som ich začul, vybavila sa mi scéna z filmu Neverná, kde Richard Gere sleduje vianočné vystúpenie svojho syna so slzami v očiach. Všetko sa mu zrútilo, jeho manželka ho podvádzala a on jej amantovi rozdrúzgal hlavu sklenenou guľou s gýčovým zimným motívom.
"Koljata maminčuču, hejsasa hučubuču, hopsasa vikontrasa, štindirindi dana." Fascinovali ma tie slová už ako decko, zdali sa mi veľmi smiešne. Vikontrasa, chápeš? Aj dnes mám povznesenú náladu, keď ju v dobrom rozmare spievam nášmu psovi, dúfajúc, že pri jeho záľube obhrýzať knihy zo spodnej police, porozumie absolútnej básni, či reči svojich dávnych predkov. Neviem, díva sa na mňa pri tom tak čudne.
