Stu Hamm v Múzeu obchodu * 8. II. 2020

stu_hamm
 

Basové eso, ktoré je rovnocenným sparingpartnerom takých „guitar heroes“, akými sú Joe Satriani či Steve Vai, si na sklonku februára našlo cestu aj na  bratislavské pódium pod neveľkým stanom v Podunajských Biskupiciach. S kapelou v podobe „power tria“ potešili zovretú formáciu skalných, čo vedia „vo co go“ a koncerty protagonistov nášho komerčného éteru zanovito ignorujú. Rozverný „obrýlený“ pánko s basgitarou na pupku sa ešte bez nej narodil 8. 2. 1960 v mekke jazzu v New Orleans ako Stuart Hamm. Po štúdiu v Hannoveri si to zamieril rovno do Bostonu na Berklee College of Music. Na konte má doposiaľ šesť sólových albumov, ako sideman sa podieľal na viac ako dvoch desiatkach ďalších. Zahral si na nich o.i. s Frankom Gambalem, Richie Kotzenom (Gambale bude v múzeu hrať v apríli, Kotzen tu už koncertoval), Yngwie Malsteenom či Michaelom Schenkerom (všetko gitaristi). Pekná kolekcia spoluprác!

Na pódium MúO nastúpil v triu s nemeckým gitaristom Torstenom de Winkelom a mladým bubeníkom Felixom Dahmlerom. Žiadna vata v podobe klávesov, hralo sa vzdušné fusion výlučne o strunách, blanách a čineloch. Cca. hodinu a pol trvajúci set s jedným prídavkom obsahoval prierez tvorbou majstra zelenej basy Warwick (zazneli veci z albumov „Kings of Sleep“ či „Just Outside of Normal“)  plus jednu pecku od Satrianiho. Potešilo ma, že sa nehrá v skleníku na poschodí, ale v stane, aj mierny február s posilou tepelných žiaričov bol na našej strane a tak ani majstrom netuhli prsty. Zvuk bol teda ok. Dramaturgia koncertu preferovala dravšie kúsky, baladických momentiek so Stuovými flažoletmi a Torstenovými cez volume pedál ako para vypúšťanými akordickými plochami na spôsob Allana Holdswortha, bolo len pár. Empatický „škopkár“ z Hamburgu mal dobrý timing a precízne lícoval s virtuóznymi figúrami Hammovej basy. Ten kombinoval hru prstami, slapovanie a tapping na hmatníku, k hre plektrom sa ani raz neuchýlil. Torsten išiel stereo cez dva aparáty a jeho Tele Yamaha Pacifica (hráva na nej aj Mike Stern) mala precízne autentický tón, v ktorom sa TdW dokonale našiel. S vkusnou porciou delayu a hallu, len občas skreslený, dofarbovaný wah-wahom a whammy pedálom. S frontmanom sa všetci navzájom počúvali, empaticky dopĺňali, nechýbal úsmev a hudobné fórky, či citácie. Stu hral cez aparát Markbass STU AMP 1000 na strunách GHS Bass Boomers. Na záver už len raritka z ríše synchronicity a toho, že vesmír vám pritiahne (hoci nevedno kedy) to, na čo myslievate: nemecký gitarový talent TdW som sledoval už od jeho začiatkov a v kútiku duše som si želal vidieť ho naživo. Po 35. rokoch sa mi to splnilo a keďže som nečítal tlačovú správu o zložení kapely, identifikoval som ho až na pódiu, aj to nie podľa tváre, ale podľa toho, že mal na „bedni“ nastriekané bielym sprejom svoje meno. 

ANDREJ TUROK


 

video je ilustračné, nepochádza z koncertu v MúO
 

Článok patrí k časopisu: