Americká skupina Eagles of Death Metal je projektom dvoch zaujímavých postáv hudobnej scény. Josh Homme, známy ako gitarista svojej „materskej kapely“ Queens of the Stone Age, sa v ňom spojil s ďalším gitaristom Jesse Hughesom. V EoDM však Josh presedlal na bicie. Skupinu založili v roku 1998 podľa vlastných slov – na pobavenie. Prvý album, ktorý vydali v roku 2004 viac-menej potvrdzuje ich slová. Skladby z neho totiž boli použité vo viacerých reklamách. Človeku, neznalému súvislostí, musí nevdojak napadnúť otázka: death metal v reklame? Nuž. Eagles od Death metal nemajú s týmto ponurým hudobným štýlom nič spoločné. Ich tvorba je paródia na celý svet. Je oslavou hedonizmu i jeho výsmechom. Je drzá i poučná zároveň, a napriek tomu, že je nenáročná, nie je prvoplánová. To všetko môžeme vnímať aj na ich poslednom albume Zipper Down. Špinavý rock tejto formácie ponúka skvelú zábavu. Jedenásť skladieb na albume je zmesou frenetických gitarových sól, rockovej nadupanosti aj popovej ľahkosti. Je ódou na život, podčiarknutou v druhej skladbe Silverlake, svojskou spomienkou na stratené lásky v Oh Girl. Donúti vás klopkať nohou pri poctivej rockovej stoenageovke Skin Tight Boogie alebo vás uvedie do príjemnej melanchólie vo vydarenom covere Save A Prayer, pôvodne od Duran Duran. Všetky skladby na albume majú spoločnú jednu vec. Veľkú vec. Sú oslavou slobody. Nie však patetickou, plnou veľkohubých vyhlásení a prázdnej symboliky. Tú slobodu si tam nenájdete vďaka nejakému návodu, ona sa vám tam pri počúvaní jednoducho vynorí a vy si ju začnete uvedomovať. Paradoxne to znie v súvislosti s udalosťami, ktoré sa stali v začiatkoch turné Eagles of Death Metal na podporu Zipper Down, keď na neslávne slávnom koncerte v parížskom divadle Le Bataclan zaútočili a vraždili fanatickí šialenci. Najlepšou odpoveďou a spomienkou na túto tragédiu bude, ak si album Zipper Down pustíte. A pekne nahlas. Ono totiž, tú slobodu netreba držať skrytú. Musí letieť do sveta. A s muzikou je to navyše aj príjemné.
****
ĽUBOŠ HOUŠKA