EDO KLENA * Škaredý deň v Chujave (recenzia CD)


ukážky z albumu TU

Zvyčajne, keď dostanem „za domácu úlohu“ napísať recenziu na nejakú novú „CD placku“, mám za potrebné ju nechať rotovať x krát v prehrávači, prv, než sa pustím do smolenia svojho subjektívneho zrkadlenia. Pri projektoch Eda Klenu to (ako som zistil už neraz) netreba.

Nový album prešovskej kapely Klenoty „Škaredý deň v Chujave“, ktorý sa prihlásil na svet niekedy v prelome marca a apríla tohto roku, je retrospektívou reflexií Eda Klenu, ktorý pre mňa už mnoho rokov predstavuje jedného z najvýraznejších (a i najvýznamnejších) súčasných slovenských básnikov a (i) pesničkárov.

Edo je kondenzovaná človečina. S týmto darom sa rodí len málo jedincov. Ak by tento rozmer bol zmerateľný, predpokladám, že ručička na prístroji, ktorý by status zhodnocoval, by pri Edovi zažila enormné vychýlenie.

„Chujava“ prináša 15 piesní, ktorých väčšinu som počul po prvý raz. Každá z nich prináša iný príbeh, no dovedna predstavujú mandalu, ktorú poskladala Edova košatá duša v behu dní... Edo má dar počúvať, dívať sa, premýšľať, spracovávať a odovzdávať spracované... Tento proces je pri umeleckej činnosti nevyhnutný, no vedieť ponúknuť iným to, čo som „objavil“ ja zrozumiteľne, a pritom zaujímavo, to jest kumštom nemalým. Sotva by som ľahko našiel jedinca (rozumejúceho slovensky), ktorý by mi povedal po vypočutí pár piesní z „Chujavy“, že mu „to“ nič nehovorí, že „tomu“, o čom Edo spieva nerozumie... To by bolo čo za mimozemšťana?

Čo do štýlu piesní na CD ide o vzácny „hudobný mišmaš“. Od piesní folkových, cez rockové a hardrockové, rap, až po reggae, či ska. Týmto albumom získava na kolorite. Zaujímalo by ma, či ide o aranžérske počiny v rámci Klenotov, alebo či ich Edo „vydumal“ tak, ako ich album prináša. V textoch piesní sa mieša: politická satira: Hej hop, Zomrel eštebák,  ľudová filozofia: Tam hore, Hej vedúci, Ujo Michal spomína, Škaredý deň v Chujave, On je taký,  hravý humor: Čuchám losy, Letný s-hit, Zajtra o štvrť na dva, Útek z neznáma, nechýba poézia nabitá nehou, (ktorá od Eda nikdy nevyznieva gýčovo), práve naopak, (chutí, ako voda z bystriny v Očovej): Až kým nás smrť nerozdelí, Všetko, čo potrebuješ, a v neposlednom rade Edove autobiografické reflexie: Čas sa kráti, Zaspávam. V dôsledku rôznorodosti hudobno-básnického materiálu je možné po tomto CD siahnuť prakticky za akejkoľvek poveternostnej situácie vašej mysle, prosto sotva vás niekedy sklame.

Muzikantov, ktorými je líder Klenotov obklopený, si on zaslúži, sotva by lepších pre svoje projekty našiel. Vďaka nim dostávajú jeho piesne rozlet a už vyššie spomenutý kolorit. Každý z kmeňových „Klenotníkov“ je klenotom „Šarišskej republiky“. Kto o tom pochybuje, či nebodaj mojim slovám neverí, nech siahne po „Chujave“, zažije náramný pocit, že zavše je príjemné, ba priam skvelé sa mýliť...

 

****1/2

HAD (IVO WEISS)

 

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: