Jedinečná nahrávka výnimočnej kvality a zrelosti! Výrazná originalita a emocionalita. Nápadité, poslucháčsky prístupné skladby s príjemnou, sviežou atmosférou a bravúrnymi minimalistickými aranžmánmi. Vynikajúce hráčske výkony. To všetko činí z tohto albumu jedno z najzaujímavejších nahrávok českej alternatívy minulého roka. Bravo! Trúfam si glosovať, že do takej kultivovanosti by sa nahrávka zrejme nerozkošatila, nebyť vplyvu celého spektra mimoriadne solídnej českej kultúry a jej podhubia, na ktorej aktéri nahrávky vyrástli. Ide o vynikajúci „Czech Blend“ v pozitívnom zmysle slova. Cítiť tu energiu najlepšieho českého folku a alternatívy, českého jazzu a moravského folklóru. Nevyčerpateľná sa zdá byť fenomenálna kreativita, temperament a hlasová mágia Ivy Bittovej. Vyniká melancholický čistý tón krídlovky Oskara Töröka - Slováka s maďarským menom, ktorý tu hrá v rovnocennom partnerstve s Iviným hlasom. Zaujme české šamanstvo Vladimíra Václaveka s jeho hypnotizujúcimi gitarami (Václavek sa vraj skutočne venuje šamanstvu) a hladivou jemnosťou odohraté party skvelého kotrabasistu Vladimíra Honzáka. Svoje pridali aj hosťujúci klavirista Antonín Fajt (syn Ivy Bittovej), svetoznámy bubeník Hamid Drake (Herbie Hancock či Don Cherry) a ďalší bubenícky zjav Miloš Dvořáček. Ako korenie z dovozu zarezonuje, možno len nechcene primiešaná, štipka soundu Sufjana Stevensa. Texty sú rôzneho pôvodu: od Karla Davida, Vladimíra Václaveka, Richarda Müllera a Lindy Gregg. Text pre skladbu A Paper Cone napísal renomovaný londýnsky kritik, rozhlasový redaktor, príležitostný textár a básnik Ken Hunt. Nahrávalo sa v Zlíne takmer dva roky. O zvuk sa staral Ivo Viktorin (AG Flek). Mastrovalo sa v New Yorku vo vychýrenom štúdiu a treba uznať, že zvuk nahrávky je tiež výnimočne kvalitný.
Autorsky sú pod skladbami albumu podpisaní Iva Bittová a kapela Čikori. Ale nedá sa nepoznamenať, že viaceré motívy z tohto albumu si už svojím hudobným životom, či už v takej alebo onakej forme, prešli. Napríklad skladbu A Paper Cane Iva odspievala na výbornom albume EVIYAN Nayive (2015). A neznáme nie sú ani melódie zo skladieb Břízy, Tichý pláč a Je mi zima. No tu sú uchopené celkom inak. Iva Bittová podľa mňa nikdy nespievala lepšie ako teraz a prežíva v posledných rokoch veľkú osobnú hudobnú renesanciu. Zdá sa, že našla svoj pevný bod, a tak teraz môže poľahky pohnúť čímkoľvek. Je čarodejka a už nemusí o tom nikoho presviedčať. Nech jej to vydrží čo najdlhšie!
RADO TIHLÁRIK
Foto: Pavel Strážay * www.musicphotonews.com
