Popová diva, ktorá nás prostredníctvom billboardov pozýva do teplých krajín a iných exotických končín, vydala nedávno svoj (podľa vlastných slov) najintímnejší album. Obsahuje jedenásť piesní a na rovnej desiatke z nich sa nám prezentuje inovovaným hlasovým prejavom – výsledkom volumizácie prednesovej kapacity (teraz už občas skutočne pritlačí) vďaka návštevám hlasovej pedagogičky v Stovežatej. Track číslo 6 je potom jej autorskou inštrumentálkou v aranžmáne manžela Maroša Kachúta. Pompézne dielko Heroessa azda inšpirovalo Vangelisovými Chariots of Fire, klavír sa plaví na obláčikoch chórov a pod tým pulzuje odhodlané tuc-tuc. Album predznačila úspešná rádiovka Unikát z dielne triumvirátu Kovács, Biely a Čírová. Do éteru sa prebojoval aj druhý singel Kto vies chytľavým refrénom. Cez-moravská hosťovačka Vloupám ses kapelou O5 a Radečekje príjemným osviežením so španielkovým maha-maha a účel vstupenky do českých médií zrejme zdarne splnila. Ešte k tej proklamovanej intimite: fotky obalu sú seriózne, v textoch ani náznak erotiky a tak hodnotím intímnu lyriku á la MČ ako autoterapeutickú kreativitu v intenciách slovenskej popiny (to taký Opatovský v úlohe podtatranského Michaela Boltona je omnoho vášnivejší a miestne rádiá si naprieč FM spektrom exkurziu do jeho postele nechávajú ujsť čoraz zriedkavejšie). Filan a Zeman však písali kedysi plnotučnejšie love songy. Nedá sa svietiť. U Márie platí ono Nomen Omen, je číra a jej publikum jej verí ako smädný pútnik studničke uprostred lesnej čistinky. Hudobne sa album nesie na vlne popových balád s kostrou Čírovej klavíra, zvyšná inštrumentácia aranžmánov je striedma a vkusná. Medzi umelecky sa tváriacimi Kirschner a Martausovou a vyslovene komerčným produktom starej líšky slovenského popu Kamila Peteraja – totiž Kristínou (tiež sa už stihla vydať) osciluje fenomén Márie Čírovej a dá sa predpokladať, že ak sa bude ďalej takto úprimne hľadať, tak sa jej potenciál zúročí tak, ako si rozhodne zaslúži.
***
ANDREJ TUROK