O dvojici „elpéčok“ The Playersa For Meditation hovoríme s niekdajším tajomníkom Slovenskej bluesovej spoločnosti Petrom Haruštiakom, ktorý má vari najväčšiu zásluhu na ich vydaní.
Spoločne s Dušanom Tlolkom z vydavateľstva CS Music ste sa už v roku 2007 zaslúžili o vydanie CD nosiča Jožo Barina & The Meditating Four: Meditácie. V tomto roku k nim pribudli dve „elpéčky“. Vďaka vám, to, čo vyzeralo, že je navždy stratené, sa po päťdesiatich rokoch zhmotnilo do veľkej LP. Čím vás Jozef Barina tak oslovil?
- Jožo Barina patrí medzi najväčšie bigbítové osobnosti šesťdesiatych rokov, a ja som veľký fanúšik tohto obdobia. Na rozdiel od iných, úspešných slovenských skupín, sa Barinovi – a to ani v časoch najväčšej slávy skupiny For Meditation – nepodarilo vydať celý album. Hnevalo ma to. Kedysi to skupine For Meditation sľúbilo štátne vydavateľstvo Panton, ale LP nakoniec nevydalo. Tak som sa pustil do toho ja...
Kedy ste Jozefa Barinu zaregistrovali po prvýkrát?
- Spomínam si, ako som v roku 1967 sledoval Bumerang, čo bol jeden z prvých televíznych zábavných programov legendárnej dvojice komikov Milana Lasicu a Júliusa Satinského vysielaných vtedajšou Československou televíziou. Spievala tam Eva Sepešiová, Pavol Hammel, Zora Kolínska... a Jozef Barina s For Meditation, ktorého som vtedy počul po prvýkrát. Spomínam si, že ich skladbu som z čiernobieleho televízora nahrával cez mikrofón... Stretli sme sa však až v čase, keď som bol činný v Slovenskej bluesovej spoločnosti a pozval som ho na nahrávanie kompilácie CD Bluesová spoločnosť No. 3. To už sa písal rok 1999 a Barina na toto CD nahral tri pôvodné skladby.
Vydaním vinylov sa pripomína málo známa kapitola z prahistórie bigbítu. Ako došlo k spolupráci na vydaní platní s Jozefom Barinom?
- Priznám sa, že pred vydaním prvej platne The Players som ani netušil, že kapela vôbec existovala. Prvý impulz mi paradoxne poskytol mladý gitarista a zberateľ vinylov, Michal Kujan. S blížiacim sa výročím 70. narodenín Joža Barinu som sa odhodlal k činu. The Players nahrali počas svojej dvojročnej existencie v rokoch 1965-1967 okolo tridsať inštrumentálnych skladieb. Zistil som, že ich skladby sú stále v rozhlase, ale nebolo jasné, koľko. Nakoniec sa v bezodných trezoroch zachovala polovica, teda 15 pásov. Deväť skladieb bolo v archívoch rozhlasu, zvyšných šesť som našiel v Opuse.
Čo nasledovalo?
- Odkúpil som licenciu, vytvoril k tomu grafický návrh s textami na obale... Mal som šťastie na bluesmana Juraja „Dura“ Turteva, ktorý ma skontaktoval s Jaromírom Kratochvílom z Indies Happy Trails Records v Brne. S Turtevom sme vyrazili na Moravu a Kratochvíl spolupráci prikývol s tým, že zabezpečí vydanie platne. Dodal som materiál, licenciu, grafiku, Moravania sa postarali o mastering a výrobu platne. Zámerom bolo vydanie LP ako zberateľskej rarity. Veď zberateľstvo vinylov je teraz v móde. Na vydanie LP For Meditation sa nám navyše podarilo zohnať aj financie cez granty. Automaticky teda musela do tohto procesu vstúpiť i právnická osoba. Menovite kamarát a ďalší hudobník Dušan Tlolka, ktorého vydavateľstvo CS Music Jožovi Barinovi vydalo pred jedenástimi rokmi CD Meditácie.
Nemali ste obavy z toho, či o kúpu platní bude zo strany verejnosti ešte dostatočný záujem?
- Pravdupovediac, keď som s tým zašiel za Jožom Barinom, spýtal sa ma, či som sa zbláznil, veď to nikto nebude kupovať. Našťastie sa stal pravý opak. Väčšina nákladu sa totiž predala priamo na krstoch platní. LP The Players krstil Martin Valihora a LP For Meditation Peci Uherčík. Jediný slovenský kamenný obchod, v ktorom je možné obe platne kúpiť, je bratislavská predajňa Dr. Horák. Vydanie týchto dvoch vinylových albumov je aspoň malým splatením dlhu voči Jožovi Barinovi, ktorého tvorba má nezmazateľné miesto v histórii slovenskej populárnej hudby a predovšetkým bigbítu. Som nesmierne rád, že som mohol stáť za ich zrodom.
ANDI RAY HAVERDA
Foto autor