V krátkom časovom úseku sa mi dostal do rúk už druhý album jazzového huslistu. Po Slovákovi Ľubovi Šamovi (pozri Nový Populár 4/2016), je to tentokrát mladý Poliak, Stanisław Słovinski. Obaja majú za sebou kvarteto hudobníkov. Zatiaľ, čo Šamov Projekt je skôr fusion, Słowinski interprét a skladateľ je trochu klasickejší v dobrom zmysle slova.
Nahrávky na jeho debut vznikali dlhšiu dobu, čo však celistvosť albumu nepoznačilo.
Hudba je príkladom moderného poľského jazzu, ktorý svetu ponúkol už niekoľko svetových huslistov. Mená ako Zbigniew Seifert, Michal Urbaniak či Krzesimir Dębski poznajú nielen znalci. K nim môžeme smelo zaradiť aj Słowinského. Napriek svojmu veku už toho stihol dosť. Účinkovať s Krakovským symfonickým orchestrom, či spolupracovať s Brianom Enom a popri tom povyhrávať všakovaké súťaže a festivaly.
Na albume si dal záležať. Obal, ktorý navrhla Aleksandra Słowinská, je veľmi čisto graficky prevedený. Okrem toho sa vo vnútri skrýva 8 grafík, ku každej skladbe jedna. Názvy skladieb si berú inšpiráciu zo zdolávania štítov Himalájí a z prírody. Hudba je veľmi moderná, miestami lyricky zádumčivá, inde riadne výbušná s free pasážami. Všetky nástroje sú zreteľné, zvuk nahrávky je excelentný. Netradičné spojenie huslí a trúbky Zbyszka Szwajdycha vyšlo na jednotku. Miestami neviete, ktorý nástroj hrá. Obaja ovládajú svoj nástroj dokonale. Nie je to žiadna expresívna smršť tónov, práve naopak, zaznejú melódie a témy, ktoré by sme mohli označiť ako slovanské. Za týmto stojí 100% rytmika. Słowinski vrství svoje skladby, pomaly zdoláva nedobytné štíty, pomáha mu pri tom veľký cit pre improvizáciu.
Popri jazze ešte produkuje a nahráva elektronickú hudbu. Veľmi plodný a všestranný hudobník. Predstavil sa aj divákom na Slovensku na vlaňajšom Hevhetia festivale v Košiciach. Jeho vystúpenie patrilo k najlepším. Tak ako aj CD, ktoré uzrelo svetlo sveta v tomto vydavateľstve.
****1/2
JÁN GRAUS