VERONIKAS * Puzzle (recenziaCD)

veronikas_puzzle

Amy Winehouse sa pobrala do klubu 27, nech žije nová Amy. Ak by Veronike Strapkovej prekážali podobné asociácie a zrovnávania, akiste by sa vyhla istej neprehliadnuteľnej vizuálnej aj hudobnej štylizácii. Ale je to zasa raz po dlhej dobe hlasisko! A obrovský talent. Veronika spieva ako víno a ani v slovenčine neznie násilne. 17 trackov kombinuje rodný jazyk s popovým esperantom. Pod pesničky sa autorsky a produkčne podpísali Cornel Sorian, Louis Souyave, Emil Smoliga, Marek Rakovický, Adam Cisár, Marek Šurin a Roman Zámožný.  Do textov si samotná umelkyňa nedala kafrať. Máme tu  jednu hosťovačku: Majk Spirit prišiel zarapovať svoj flow. V prevažne chemickej produkcii s drum mašinami, loopmi a samplami občas preblesknú gitarky či ságo. Vokály sú skoro gospelovo vrúcne a dobre postavené.  Dirty sound temer bluesovej pecky č.5 (ktovie, prečo sa volá Blues?), poteší úvodnou gitarou. V ďalšej potom kúzli čistý gitarový beglajt v stereu ako na tenise. Vyvinie sa z toho prekvapivo reggae s chytľavým „óóóho“. Aj kvákadlo máme (č.7). V baladickom úvode Buterflies znie Veronika ako Aretha Franklin a aj sa z toho napokon vyvinie tučná funkovačka. V Lietam mi v hlbokej zamatovej polohe pripomína Gabi Hermélyovú.  Berte to ako poklonu.  Vôbec za celý výkon strúham talentovanej a krásnej speváčke poklonu. Navyše je úprimná a hoci sa v textoch nevyhla občasným banalitám, verím jej a navyše ma baví. Ďalší featuring je od Supu (Vrany). A tak ďalej. Dobrý film, možno mohol byť trochu kratší. Vyznel by koncentrovanejšie.

*** ½

ANDREJ TUROK

 

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: