Príbeh muža, o ktorom bude nasledujúci príbeh, možno charakterizovať aj ako story „veľvyslanca poľského blues“. Andrzej MATYSIK (72) je hudobný nadšenec a znalec, manager (agentúra Delta), organizátor koncertov, festivalov a turné, publicista, fotograf, vydavateľ a šéfredaktor jedinečného hudobného štvrťročníka Twój Blues, moderátor množstva rozhlasových relácií, člen poroty viacerých bluesových súťaží – toto všetko ho spája s muzikou, predovšetkým bluesovou. Za zmienku určite stojí skutočnosť, že jeho pôvodným povolaním – ako vyštudovaného banského inžiniera – bola práca v podzemí. Pre náš príbeh je však zaujímavý predovšetkým tým, že spolupracuje aj so slovenskou bluesovou scénou.
Najskôr si však musíme položiť otázku, prečo si vybral ako svoj obľúbený žáner práve blues a čo pre neho znamená. „Môj záujem o blues neprišiel náhle. Vhupol do môjho života postupne, v rámci vývoja mojich hudobných záujmov,“ spomína Andrzej Matysik. V tínedžerskom veku, čo bolo v polovici 60. rokov, rád počúval poľské bigbítové kapely, ako napríklad Luxemburg Combo, Zygmunt Wicharyˈs Band, Czerwono-Czarni, Błękitko-Czarni, Niemen, Polanie, ABC... „Veľký dojem na mňa urobili aj koncerty československých skupín Flamengo a Blue Effect. Boli závanom niečoho úplne nového, na poľskej hudobnej scéne dovtedy nevídaného. Prelomom bola skladba The House of the Rising Sun v podaní The Animals (a hlas Erica Burdona), ktorú som počul na Rádiu Luxemburg. Rovnako ako The Rolling Stones hrajúcich skladbu od The Beatles I Wanna Be Your Man. Šokovalo ma to a súčasne vyústilo do bezhraničnej lásky (najmä k ,Stounom‘), ktorá trvá dodnes,“ hovorí. Podľa jeho slov poľský rozhlas takúto hudbu neprezentoval. Tiež počúval Rendez Vous o 6:10 na Rádiu Slobodná Európa a Jazz Hour Willisa Conovera na Voice Of America. Zapôsobila na neho aj pieseň Why Am I Treated So Bad!, ktorú hral vtedy pre neho úplne neznámy interpret Julian „Cannonball“ Adderley (respektíve jeho Quintet).
„Bola to živá nahrávka a žasol som nad tým, ako publikum reaguje na zvuky a spoluvytvára koncert. Nahral som ju na magnetofón a veľakrát som to neskôr počúval s pocitom akejsi bezmocnosti, že sa nikdy nebudem môcť zúčastniť na niečom podobnom. Po mnohých rokoch som si na známom nedeľnom trhu na Maxwell Street v Chicagu kúpil CD s týmto názvom, na ktorom bol záznam koncertu Cannonballa Adderleyho v slávnom klube De Lisa v Chicagu v 60. rokoch. Bolo to moje ďalšie bohaté životné obdobie, v ktorom dominoval aj jazz,“ dodáva. Blues je však blues. Andrzej Matysik ním definitívne nasiakol – v spoločnosti ľudí s podobným vkusom – vtedy, keď sa hlbšie ponoril do tvorby britských sólistov i kapiel ako John Mayall, Alexis Korner, Graham Bond, The Animals, The Yardbirds či Fleetwood Mac. „Uvedomil som si skutočnosť, že piesne ktoré hrajú, nie sú ich. A že za ich zrodom stoja čierni Američania,“ pripomína. Na konci „zlatých šesťdesiatych“ sa potom dostal aj k platniam. „Pamätám sa, že keď som v roku 1968 začal pracovať v bani, kúpil som na ,čiernom trhu‘ svoju prvú LP platňu The Rolling Stones (v hodnote 300 zlotých) za takmer polovicu mesačného platu (700 zlotých)! A mám ju dodnes.“ A odkedy začal vydávať a redigovať časopis Twój Blues, táto hudba doslova ovládla jeho život.
Ako sa však spomínaný magazín zrodil? „V minulom storočí sa v Poľsku viacerí ľudia pokúšali založiť hudobný časopis venovaný bluesu. V rokoch 1994/1995 to však skončilo tromi vydaniami. V roku 1999 ma oslovili ľudia z vydavateľskej agentúry – vydávali CD, mali hudobný klub – s návrhom na vytvorenie redakčného tímu nového bluesového časopisu. V polovici roku 2000 vyšlo prvé číslo štvrťročníka Twój Blues. Žiaľ, po vydaní 11 čísel koncom roka 2002 stratili záujem o ďalšie vydávanie. Už sme mali zariadenú peknú redakciu a bolo to trochu smutné. Po búrlivých a zmysluplných vianočných diskusiách s rodinou – manželkou a oboma dcérami – sme sa rozhodli založiť rodinnú firmu, ktorá bude časopis aj naďalej vydávať a bude sa propagácii blues venovať širšie. Napríklad mapovať koncertné a festivalové aktivity. A tak sme prežili dodnes a do tlače pripravujeme už 88. číslo tohto štvrťročníka. V redakčnej skupine sú najväčší poľskí odborníci a nadšenci blues, ako aj vynikajúci európski a americkí novinári i fotografi,“ poznamená.
Je známe, že časopis Twój Blues získal najcennejšie bluesové ocenenie na celom svete. „Pokiaľ ide o ocenenia, v roku 2011 sme získali cenu Keeping The Blues Alive od The Blues Foundation v Memphise (štát Tennessee). To je jedna z vecí, o ktorej sa mi ani nesnívalo. Jednoducho povedané, bolo to ďaleko za obežnou dráhou mojich myšlienok a snov,“ prízvukuje Andrzej Matysik. Koncom januára 2011 odišiel s manželkou Danutou do Memphisu, kde sa konalo slávnostné odovzdávanie cien. Uskutočnilo sa v hoteli The Double Tree by Hilton a bolo súčasťou každoročnej International Blues Challenge, najväčšej bluesovej súťaže na svete s viac ako 150 účinkujúcimi z viacerých kontinentov. „V elegantnej a fantastickej atmosfére sa mi od Jaya Sielemana, samotného prezidenta The Blues Foundation, dostalo krásnych a dojímavých slov i pochvál aj pre časopis. A ja, s cenou v ruke, som začal svoju reč. Jemne som upravil úvodnú vetu skladby Muddyho Watersa Hoochie, Coochie Man – ,No gypsy woman told my mother before I was born, what would happen In Memphis today...‘ (Žiadna cigánka nepovedala mojej matke predtým, ako som sa narodil, čo sa dnes stane v Memphise), čo vyvolalo výbuch smiechu a potlesk publika. Video z tohto ceremoniálu je možné si pozrieť aj na YouTube. Bolo a je pre mňa ťažké ovládať svoje emócie, pretože v histórii týchto cien (od začiatku roka 1981) bol Twój Blues iba štvrtým európskym časopisom, ktorý získal toto čestné ocenenie,“ podčiarkuje. On sám sa stal tiež prvým Poliakom, ktorý obdržal cenu Keeping The Blues Alive. „Gratuláciám nebolo konca-kraja, bolo veľa spoločných fotografií, pekných slov a prejavov uznania. Výsledkom bola aj veľká propagácia časopisu vo svete blues.“
Ďalšími dvoma európskymi cenami, ktoré po prvý raz získalo aj Poľsko, sú German Blues Award International (2013) a Blues Behind The Scenes (2016). V druhom prípade Európska bluesová únia ocenila štvrťročník Twój Blues. „Vážim si aj čestné členstvo, ktoré mi udelila Slovenská bluesová spoločnosť. Ako jediný Poliak som vo vybranej spoločnosti asi tucta osobností ako John Mayall, Peter Lipa, Dave Peabody a Catfish Keith,“ podotýka. A či má aj nejakú podporu od poľského ministerstva kultúry? „Po zmene moci v roku 2015 dostal časopis podporu od ministerstva iba raz. V časopise sa vyhýbame politike (napriek tomu, že v redakcii je v tejto oblasti veľká polarizácia), zameriavame sa výlučne na hudbu. Nedostatok vládnych dotácií sa netýka len nás, pretože už niekoľko rokov nedostávajú takmer žiadnu podporu ani bluesové festivaly.“
Koľko milovníkov má v Poľsku blues a podobné hudobné žánre? „Myslím, že je to ako v mnohých európskych krajinách. Musíte vidieť a vyrásť, aby ste počúvali a pochopili blues,“ uvažuje. „Zvyčajne je ľahšie dosiahnuť úroveň žánru rock. A až keď sa dostanete hlbšie do spoznávania zvukov, potvrdí sa svätá pravda, že na úplnom začiatku bol blues. A legendárne slová Willie Dixona – Blues is the roots, everything else is the fruits (Blues sú korene, všetko ostatné jeho ovocné plody) – sú zrejmé. V Poľsku rocková hudba tiež vyrástla z bluesu, ktorý sa vkradol aj do Sliezska, odkiaľ pochádzam a kde žijem.“Dodnes je jedným z najvýraznejších hudobných konceptov v Poľsku Sliezsky zvuk, stotožnený s takými aktívnymi a tvorivými interpretmi ako SBB, Easy Rider, Krzak, Irek Dudek, Leszek Winder, Józef a Jan Kyks Skrzekovci či Rysiek Riedel so skupinou Dżem. „K popularizácii a rozkvetu blues v Poľsku určite prispelo aj založenie bluesového časopisu v roku 2000. Dovoľte mi uviesť, že pred rokom 2000 boli v Poľsku tri festivaly: Olsztyn Blues Nights, Jesień z bluesem a Rawa Blues. Teraz, od apríla do novembra 2022, sa nekoná žiadny víkend bez bluesovej párty a fanúšikovia majú často dilemu, čo si vybrať a do akého regiónu Poľska ísť užívať si blues naživo. Štvrťročník Twój Blues okolo seba sústreďoval a sústreďuje fanúšikov bluesu, poskytuje im informácie a každým číslom obohacuje ich hudobné vedomosti.“
Nedávno vyšla v Poľsku kniha Mój Blues o živote a kariére Andrzeja Matysika. Čo nám o tom povie? „Moja najlepšia rada je prečítať si ju. Myslím si, že slovenčina a poľština majú toľko spoločného, že prečítať si ju v poľštine vám nebude robiťproblém. Okrem toho máme medzi predplatiteľmi časopisu skupinu slovenských čitateľov. Kniha je záznamom vyše roka prebiehajúcich rozhovorov medzi mnou a kultúrnym historikom Dr. Jacekom Kurekom o histórii môjho vyrastania v sliezskej rodine, mojej takmer 36-ročnej práci banského inžiniera a robote v uhoľnej bani. Ale predovšetkým o hudbe, ktorá ma sprevádza celý život, o mojich dobrodružstvách a radostiach s ňou spojených.“ Doktor Kurek tiež žije v Chorzówe a okrem mapovania dejín kultúry v Sliezsku je aj veľkým hudobným fanúšikom. „Jeho cieľom je zanechať našim potomkom správu o tom, čo sa v našom regióne dialo a deje,“ poznamenáva Andrzej Matysik. Podľa jeho slov je zvláštne, že rozhovor ukončili koncom februára 2020, keďže čoskoro sa ukázalo, že sa stal záznamom jeho života v predpandemickom období. „Z dnešného pohľadu – o dva roky neskôr – už uzavretého, keďže od polovice marca 2020 sa náš život riadi úplne inými pravidlami,“ mieni.
Ktorú z poľských kapiel alebo sólistov má najradšej? „Na túto otázku je ťažké odpovedať, vzhľadom na moju úlohu v Poľsku. Nerád by som bol obvinený z toho, že niekoho zvýhodňujem alebo podceňujem. Súkromné hudobné sympatie si nechávam pre seba a svojich blízkych. Na druhej strane, keď pozývam poľských interpretov k účasti na mojich festivaloch alebo ich odporúčam na zahraničné festivaly, vždy sledujem ich aktuálnu formu a úspechy. Prostredníctvom časopisu nám v tom pomáhajú výsledky každoročnej čitateľskej ankety Blues Top. U nás máme veľa interpretov, ktorí sú v tomto žánri výborní, pričom mnohí z nich sa súčasne pohybujú aj vo vodách poľského šoubiznisu. Každopádne predstavujú silu súčasného blues v Poľsku a sú jeho dobrými reprezentantmi aj mimo neho,“ zdôrazňuje. My vieme, že do tejto skupiny určite patria: Magda Piskorczyk, Boogie Boys, Smooth Gentlemen, Two Timer, Kraków Street Band, Krzak, SBB, Cheap Tobacco, Blues Junkers, Jan Gałach, Bartłomiej Szopiński, Michał Kielak, Roman Puchowski, Sławek Wierzcholscholski a Nocna Zmiana Bluesa. Väčšina z nich koncertovala aj na Slovensku.
Aké festivaly Andrzej Matysik organizuje? „V mojom rodnom meste Chorzów ich každoročne organizujem niekoľko. Najväčšie hviezdy svetového blues sa v Chorzówe prezentujú v rámci festivalu Bluestracje. Jeho súčasťou je aj koncert Gala Blues Top, na ktorom sa zúčastňujú víťazi výročnej ankety Blues Top vybraní čitateľmi nášho magazínu. Tí najlepší z jednotlivých kategórií sa môžu ukázať sólo alebo spolu s ostatnými víťazmi pripraviť niečo extra, čo znamená, že každý rok máme možnosť počuť elitu poľských bluesmanov vo výnimočných, jedinečných zostavách. Doplnkovou hodnotou týchto koncertov sú Bluesy-Kalarusy – teda ocenenia, ktoré si vydobyli pevnú pozíciu v poľskom bluesovom prostredí a nazývajú sa poľskými bluesovými Oscarmi.“
Andrzej Matysik vymyslel aj festival Front Porch Blues, czyli... Lauba Pełno Bluesa. „Inšpirovalo ma cestovanie po štáte Mississippi, kde sa blues zrodil na verandách chalúp a kde sa táto tradícia miestneho hrania s príbuznými a priateľmi udržiava dodnes, ako aj postrehy z chicagského festivalu. V duchu som si hovoril: ,V Chorzówe máme skanzen s chalupami, s verandami podobnými tým v Mississippi, máme tu aj komplex Sztygarka vybudovaný v budovách po bývalej uhoľnej bani...‘ Blues môžete hrať v súkromných podmienkach, blízko ľudí. Front Porch znamená v poľštine veranda a po sliezsky lauba, tak sa zrodil názov,“ približuje. Dlhé roky spolupracuje aj s českým festivalom Blues Alivev Šumperku. Na ten zase nadväzuje akcia s názvom Blues Alive v Poľsku a na tomto podujatí sa predstaví víťaz súťaže Blues Aperitiv a niekoľko ďalších hviezd tohto festivalu. Matysik sa podieľal i na vzniku niekoľkých ďalších festivalov v Poľsku, uveďme napríklad Suwałki Blues Festival, Las, Woda i Blues či Polish Blues Challenge.
Na Slovensku nie je príliš známe, že Andrzej Matysik má veľké znalosti aj o slovenskej bluesovej scéne. Ako k tomu prišlo a ako prebieha jeho spolupráca so slovenskými bluesmanmi? „O českú a slovenskú bluesovú scénu (a v 50. až 80. rokoch i o jazz) sa zaujímam dlhé roky a moja zbierka albumov sa ráta na stovky. Mnohé z nich, ktoré vydávali Supraphon a Opus, som v 70. a 80. rokoch získal vďaka svojim slovenským a českým priateľom. Mnohé z týchto kontaktov prežili dodnes. Som hrdý aj na to, že spomedzi mojich dobrých priateľov môžem spomenúť také osobnosti slovenského bluesu, akými sú: Ľuboš Beňa, Ján Litecký-Šveda, Juraj ,Dura‘ Turtev, Peter Lipa, Peter ,Bonzo‘ Radványi, Erich ,Boboš‘ Procházka či Marcel Juck.“ A pokračuje: „Za posledných asi desať rokov vďaka spolupráci s našou agentúrou koncertovalo v Poľsku veľa slovenských hudobníkov. Boli to okrem iných: Ján Litecký-Šveda (i jeho skupina Víťazný traktor), Bluesweiser, Prospektori, Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi, Štefan ,Pišta‘ Lengyel, Boboš Procházka, Kiero Grande, Tony Bigmouth Pearson, Andi Ray Haverda Band, ZVA 12-28 Band, Juraj Schweigert & The Groove Time, Jerguš Oravec, Mississippi Mixtapes, Veteráni zo Salon Doré, Barbora Černá, Loveblade, Canned Heat Revival Band... Účasť na mojich festivaloch sa často stala pozvaním na iné poľské festivaly a koncerty. Myslím si, že aj vďaka tomu mali mnohí poľskí milovníci hudby možnosť dozvedieť sa viac o blues zo Slovenska. V každom štvrťročníku časopisu Twój Blues uverejňujeme aj recenzie nových cédečiek slovenských bluesmanov, reportáže zo zaujímavejších koncertov, festivalov a rozhovory s vašimi hudobníkmi.“
Ako vidí poľsko-slovenskú spoluprácu v oblasti blues a podobných hudobných žánrov? „Už viac ako tucet rokov mám úzke a plodné kontakty so slovenskými promotérmi, s ktorými som na ich festivaly dohodol niekoľko amerických hudobníkov a odporučil aj to najzaujímavejšie z Poľska. Skvelými partnermi sú: Ľuboš Beňa zo Skalice (organizuje festivaly Hudba v Meste, Slovakian Blues Challenge), František ,Feri‘ Sajtoš z Nových Zámkov, Marcel Juck z Múzea obchodu v Bratislave, kde okrem pravidelných koncertov v rámci cyklu Rock v múzeu prezentuje blues z Poľska na podujatí s názvom Gala poľského blues. Mám pekné spomienky aj na spoluprácu s Adrianom Pullmanom, organizátorom Livin' Blues – najstaršieho bluesového festivalu na Slovensku. Nedávno som začal spolupracovať aj s Petrom Kučerom, ktorý organizuje letný koncertný cyklus Music in the Park v prírodnom prostredí Camping Parku Karpaty pri obci Kuchyňa.“ A pozná časopis Nový Populár? „Sotva. Našiel som zopár čísel. Hlavne tie, ktoré mi poslali moji hudobníci-kamaráti alebo ktoré som si prelistoval počas návštevy Múzea obchodu v Bratislave. Pred pár rokmi som dokonca poslal do redakcie Populáru návrh na vzájomné zasielanie periodík, no ten zostal bez odozvy.“ Nepochybujeme o tom, že situácia sa počnúc rokom 2022 určite zmení.
Existuje nejaký umelec, ktorého by Andrzej Matysik rád pozval do Európy? „Dnes už takéto sny nemám, pretože možné je prakticky všetko. Ako agentúra realizujeme objednávky z rôznych festivalov v Poľsku, ale aj v Čechách a na Slovensku na organizáciu koncertov tých najväčších bluesových hviezd,“ informuje. Vďaka tomu mal možnosť spolupracovať (alebo ak chcete „byť bližšie“) umelcom ako: Shemekia Copeland, Mavis Staples, Ana Popovic, Magic Slim, Junior Wells, Otis Clay, Bobby Rush, John Primer, Southern Avenue, Fantastic Negrito, Doyle Bramhall II, Canned Heat, Kenny Wayne Shepherd, The Holmes Brothers, Paul Lamb & The Kingsnakes atď. „Každé z týchto stretnutí zanechalo vo mne krásnu stopu. Som tiež veľmi hrdý na to, že si našu agentúru Delta vybrali za poľského zástupcu Beth Hart, Joe Bonamassa, Earl Thomas, Wanda Johnson či Moreland & Arbuckle,“ priznáva.
Aké prianie sa mu splnilo a aké nie? Je nejaký interpret, na ktorého koncerte nebol a rád by sa ho zúčastnil? „Nejako neverím v plnenie snov, ale na sny – áno. Musíte sa ich pokúsiť realizovať. Nie vždy sa to darilo. Sníval som o tom, že budem na koncerte The Grateful Dead. Raz som ich koncert takmer stihol – bolo to v lete 1995 v Kalifornii a ako sa neskôr ukázalo, mesiac pred smrťou Jerryho Garciu. Žiaľ, vtedy nebol taký prístup k informáciám ako dnes. Deň po koncerte som sa o tom, že The Grateful Dead vystupuje, dozvedel od dcéry mojich priateľov, ktorá sa... práve vrátila z tohto koncertu,“ľutuje. Rovnako to podľa jeho slov bolo aj s kapelou The Band. V roku 1981 sa mu podarilo pozrieť si film The Last Waltz(Posledný valčík) v kine niekde v Holandsku. Pozrel si ho hneď dvakrát po sebe. „Aký to bol zážitok! A potom som si tam za ťažké peniaze kúpil trojitý vinyl. Nikdy som však nebol ani na koncerte skupiny The Band. Ale v Chicagu v roku 2008 som to urobil. Mám veľké šťastie, že som objavil koncert kapely Levona Helma, bývalého bubeníka a speváka The Band. Veľkú časť z toho vystúpenia, ktoré sa odohralo v legendárnom Chicagskom divadle noblesnom svojím dizajnom, tvorili hity kapely The Band,“ poznamenáva. Spomeňme napríklad skladby Up On Cripple Creek, Ophelia, The Night They Drove Old Dixie Down, Rag Mama Rag, The Shape Iˈm In či The Weight. „Zostava bola zložená z asi tucta hudobníkov a obrovskú dychovú sekciu viedol Howard Johnson, rovnako ako v Poslednom valčíku. Všetko znelo tak, ako malo, teda... ako starý dobrý The Band. Na tento koncert nezabudnem! S podobnou dávkou sentimentálnych emócií sa vraciam na akciu gitaristu Dickeyho Bettsa s kapelou Great Southern v roku 2005 v BB Kingˈs Club v New Yorku, kedy som mal možnosťvypočuť si RamblinˈMan a Jessicu naživo v pôvodnom podaní. The Allman Brothers Band, z ktorého bývalý gitarista a spevák Dickey Betts je autorom spomínaných skladieb, sa mi, žiaľ, nepodarilo uloviť,“ smúti.
A ak by to bolo možné, na aký koncert by v minulosti chcel ísť? „Keby som sa mohol vrátiť v čase, určite by som urobil všetko pre to, aby som bol 13. apríla 1967 v Kongresovej sále vo Varšave na koncerte The Rolling Stones a o štrnásť rokov neskôr v Checkerboard Lounge na 43. ulici v Chicagu, kde sa konal historický koncert, na ktorom sa stretli The Rolling Stones s Muddym Watersom i celá plejáda chicagských bluesových hviezd. Ale aj tak som rád, že som sa mohol zúčastniť niekoľkých ďalších koncertov v tomto dnes už neexistujúcom klube, vrátane Vance Kellyho – jedného z mojich obľúbencov. Využil by som aj možnosť vypočuť si naživo Alexisa Kornera, byť v hľadisku niektorého z koncertov American Folk Blues Festivalu 60. – 70. rokov alebo hviezd labelu STAX v 60. rokoch.“
Andrzej Matysik dlhé roky propaguje blues v rozhlase a televízii. „Už dvadsať rokov mám každý týždeň v Rádiu eM 107.6 Katowice svoj program Historie bluesem pisane. Skôr to bolo aj týždenné vysielanie venované gospelovej hudbe. Niekoľko rokov som mal aj programy s rovnakým názvom v poľskom rádiu Chicago. Predtým, od začiatku 90. rokov 20. storočia, som viac ako desaťročie moderoval v Rádiu Katowice program Siła Bluesa. Roky som upravoval aj vysielanie Jazz czyli blues v Sliezskom rozhlase Piekary,“ vymenúva. Púšťa slovenských bluesmanov aj v rádiách? „Vo svojich programoch a recenziách v magazíne Twój Blues pravidelne uvádzame bluesové novinky, ktoré mi posielajú zo Slovenska. V rádiu sú veľmi užitočné cédečká vydané Slovenskou bluesovou spoločnosťou, ktoré sú bohatou pokladnicou slovenského bluesu.“Mimochodom, z ciest s kamerou po USA nakrútil aj tri epizódy dokumentu Genuine Chicago Blues Today, rovnako ako film Down In The Delta dokumentujúci jeho cestu cez Mississippi, ktorý bol dokonca uvedený na slávnom filmovom festivale v Clarksdale. Do tretice spomeňme približne päťdesiat epizód seriálu Podróże śladami bluesa (Cestovanie po stopách blues), vyrobených pre poľskú televíziu.
A ako vníma súčasnú situáciu? „Od polovice marca 2020, keď nám covid úplne zmenil život, sa naša koncertná činnosť na dlhší čas zastavila. Na rok 2020 pripravované koncertné turné amerických bluesmanov – malo sa konať v Poľsku, v Česku, na Slovensku, v Rakúsku a v Nemecku – sa najskôr presunulo na ďalší a potom ďalší rok. Dnes – začiatkom februára 2022 – verím, že koncom mája odštartujeme naše prvé turné, na ktorom sa predstaví mladý gitarista Jamiah Rogers z Chicaga.“ Ten bude hrať 26. mája aj v Skalici. Covid podľa jeho názoru tiež zabránil v roku 2021 usporiadaniu European Blues Challenge, každoročnej najväčšej bluesovej súťaže v Európe pod záštitou European Blues Union, v Chorzówe v Poľsku (presnejšie po prvýkrát vo východnej časti Európy). „Avšak verím, že Challenge v Chorzówe sa uskutoční v novom termíne plánovanom na jún 2023. Pandémia tiež znemožnila cestovanie, no mala alebo si vynútila aj určité pozitíva. Zrazu bolo viac času na domáce práce, záhradkárčenie, čítanie kníh, pozeranie filmov a koncertov... Narodil sa mi vnuk, z čoho mám nesmiernu radosť a som veľmi šťastný. Venujem mu veľa svojho času. Takže, ako hovorí poľské príslovie: ,Nie ma tego złego, co by na dobre nie wyszło‘ (Nič nie je tak zlé, aby sa neobrátilo na dobré),“ teší sa.
Rodina hlavnej postavy nášho príbehu – manželka aj dcéry – majú tiež rady bluesovú hudbu. Ich texty, preklady a fotografie sa často objavujú v časopise Twój Blues. Manželka maľuje aj obrazy a dcéry pomáhajú na zájazdoch. „Danuta bola dlhé roky učiteľkou angličtiny a výtvarnou umelkyňou. Dcéry Ewa a Zosia zdedili po svojej mame veľa talentu. Obidve riadia agentúru už niekoľko rokov a ja s Danutou si užívame privilégium byť na dôchodku. Samozrejme, stále som šéfredaktorom časopisu a organizujem každé číslo. Moja žena si konečne našla viac času venovať sa roky zanedbávanej vášni, teda maľovaniu. Z času na čas siahne po štetci či pastelkách a maľuje rôzne veci pripomínajúce naše cesty po Európe i Amerike. Mnohé z jej diel zdobia náš domov. Dlho som ju nabádal, aby sa venovala hudobným témam spojeným s našimi cestami po ,stopách blues‘ po USA. Dnes táto ,hudobná‘ zbierka zahŕňa niekoľko desiatok obrazov. Po debutovej výstave v Chorzówe v roku 2017 sa výstava názvu Danuta Matysik – Cestovateľské obrázky. Miesta a ľudia už niekoľkokrát predstavila v rôznych poľských mestách, ale aj v Českej republike, Nórsku, Nemecku, Francúzsku či v neposlednom rade na Slovensku,“ ukončuje svoj príbeh Andrzej Matysik.
Andi Ray HAVERDA