Už po tretí krát sa sála Domu kultúry v Štóse dňa 27. novembra 2019 zmenila na koncertnú miestnosť. Občianske združenie Milan Štefánik, s podporou obce Štós, tu pre ľudí „inak obdarených“ pripravili nezabudnuteľný zážitok v podobe benefičného koncertu Veľa lásky. Nič nesmelo ostať na náhodu. Zvukári za pultom ladili tóny, chystali hudobné nástroje a mikrofóny na pódiu. Dobrovoľníci pripravovali priestor pre kreatívne dielne, chystali občerstvenie i malé pohostenie. Ešte farebné tričká a môžu prísť prví diváci.
Ani sme nemuseli dlho čakať a s príchodom farebných tričiek sa už sálou nesie pieseň. Rezká, do tanca. To už Zumba inštruktorka Tatiana z Košíc „roztočila“ play list. Chytľavé latino rytmy. Noha vpred, noha vzad. A parket sa plní. Pridáme aj letné hity, africké tóny a veru už je plno. Otočka, zavrť sa. A teraz sa pochytajme. Ešte ruky hore. Zatlieskame. „Tancovalo sa nám s deťmi výborne, preto že nám dodávajú energiu. Majú veľké srdiečka. Tešia sa z tanca a my sa tešíme s nimi.“ Aj to sme sa dozvedeli, keď sme Tatianu spovedali po jej vstupe.
A s potleskom prichádza na pódium už i moderátor podujatia – Vlado Voštinár. Deti i dospelí ho poznajú z televíznej obrazovky, ale vidieť ho takto, naživo ... pre niektorých zážitok na celý život. „Prijal som pozvanie sem a veľmi som sa na to tešil. Tie decká aj tí dospelí si to veľmi užívajú.“ Ale poďme pekne po poriadku.
V publiku to začína „šumieť“. Veď už sa čaká na prvú kapelu, speváka. Kto to bude? Husličky, akordeón, mikrofón a Kandráčovci už sú tu. Ondro Kandráč si hneď v úvode získal publikum. Dnes sa hrá na želanie. Veď „jedna múdra veta hovorí, že človek, ak chce byť šťastný, musí v prvom rade urobiť šťastnými druhých.“ Slová piesní poznajú všetci. A veľké prekvapenie. Špeciálny hosť. „Moja mamka – Monika Kandráčová“. Krásne zanôti Vydala ma mamka. Už vieme, po kom sú „chlapci“ Kandráčovci takí skvelí speváci a hudobníci. Z repertoáru nesmie chýbať Včielka, Sokoly. A keď sa sálou nesie divácke „ešte, ešte jednu“, pridávajú mix piesní A ja taká dzivočka, Na čo pôjdem domov a Dnes večer vám zábavu hráme. Poďte všetci k pódiu. Nikto nesmie chýbať na spoločnej fotke. A čo oceňuje Ondro na „inak obdarených“? „Možno si to neuvedomujú, ale dávajú oveľa viac, ako dostávajú. Myslím si, že majú to, čo často zdraví ľudia nemajú. A to je úprimnosť a čistota. A práve oni veľmi obohacujú našu spoločnosť. “
S veľkým očakávaním, prišla z Banskej Bystrice skupina Družina. „Prišli sme, aby sme spravili radosť, aby sa spolu s nami zabavili, aby si zatancovali, aby im bolo príjemne a jednou cestou sme im doniesli aj veľa lásky.“ Folklórno folkové nápevy doplnené výraznou flautou a bubienkom. Krásny hlas speváčky. I keď piesne nepoznajú všetci a časť repertoáru je v rusínskom nárečí, nič to nemení na fakte, že sa všetci bavia, tlieskajú. V miestnosti sa vlnia transparenty. „Mená, tie plagáty... je to také zadosťučinenie, že sme prišli na miesto, kde nás budú mať radi. Prišli sme správne.“ Pokloniť sa, ešte darčeky od detí. Zrazu je ich plná náruč.
Občerstviť sa, osviežiť a už je tu ďalšie vystúpenie. Ďuro Matyinko z Maduaru. Dnes prišiel sám, ale disco hity zodvihli všetkých zo stoličiek. Všetci, čo boli v sále, sa perfektne bavili. Piesne Do it, Hafanan, La chita a Ramaya. Ďuro predviedol perfektnú prácu s publikom. 100% spolupráca. „Úžasná atmosféra. Vždy po takej akcii si hovorím, kedy už bude ďalšia. Ďakujem Milanovi Štefánikovi, že nás pozýva na tieto podujatia a že môžeme byť ich súčasťou.“ A my sa rovnako tešíme na ďalšie stretnutie s Maduarom.
Na koncert sa deti, dospelí s mentálnym postihnutím pripravovali už niekoľko týždňov dopredu. Vyrábali darčeky, ale i plagáty, transparenty. Farebné, s fotkami interpretov. Menšie, väčšie. Dokonca trojrozmerné. A snahu treba oceniť. Odmien je dosť. Ale ktoré vybrať? Rozhodnutie je na moderátorovi podujatia. „Všetky sú nádherné, lebo chceli nimi oj oni odovzdať kúsok zo seba. Prejaviť lásku. Je to veľmi dobré.“ Rozhodnuté, ceny odovzdané.
Veľké finále. Keďže Zuzane Smatanovej ochorela väčšia časť kapely, ešte ráno to vyzeralo, že záver koncertu bude bez interpreta. I v takýchto chvíľach sa nájdu ľudia, ktorí narýchlo a radi „zbalia“ hudobné nástroje, sadnú do auta a prídu. Prídu, aby potešili deti s postihnutím. A to sa stalo. Veľké finále. Modus Memory. Marián Greksa vyzdvihol kapelu vo Zvolene a poď ho na východ, do Štósu. A prečo nezaváhali? „Radi sme tu boli. Toto publikum je vždy veľmi, veľmi úprimné. Vedia sa krásne tešiť.“ Zahrali piesne, ktoré sú známe stále. Všetci ich poznajú, všetkým sa páčia. Všetci spievali a tancovali. Mená lodí stratených sa premiešali s Raketovým vlakom. Dievčatá vystriedala Roberta. Úsmev sa schoval do Sklíčok dotykov. Veľký potlesk.
Nezabudli sme na niečo. Veru áno. Veď dnes je v kalendári meno Milan. A kto iný, ako hlavný organizátor, Milan Štefánik, si zaslúži pesničku na záver. Foťáky „cvakajú“. Ešte pár podpisov. Nezabudnúť si darčeky, čo sme si dnes vyrobili v kreatívnych dielňach. Obrazy maľované na plátno, pomaľované drevené srdiečka, či obrázky vytvorené horúcim voskom. Posledné obzretia do sály, podania rúk, poďakovania. Poďakovania organizátorom, sponzorom, dobrovoľníkom. A všetko sa končí. Zážitky ostávajú. Pre niektorých i na celý rok. A o rok? Tešíme sa na Vás opäť.
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka a Marek Vaco